Stay Alive // h.s.

Chapter 22

Prebudil ma horúci dych narážajúci na pokožku mojej tváre. Mierne som zamrkala a videla Harryho ako sa nado mnou skláňa. Stále bolo jeho telo celé odhalené. A moje tiež, lenže ja som mala cez seba prehodený paplón.

„Dobé ráno.“ Usmial sa a pobozkal ma na pery. Jeho pery boli popraskané, ale bozk bol sladký, no korenistý od nejakého alkoholu, ktorý si asi Harry dal. Je na alkohole dosť závislý, aj keď som ho piť ešte nevidela, no stáleho cítiť za alkoholom.

„Dobré.“ Odpovedala som mu, keď sme sa od seba odtiahli, no hneď ako som to dopovedala, tak sa mi Harry opäť prisal na pery a po chvíli začal posúvať svoje pery nižšie na môj krk.

„Harry.“ Snažila som sa ho zastaviť. Potrebovala som sa s ním porozprávať a keď ma bozkával, tak sa to nedalo.

Nepočúval, ani len na chvíľu neprestal s bozkami. Trochu ma znervózňovalo to, že ma úplne ignoruje. Pravú ruku som mu položila na hruď a zatlačila ho úspešne tak, že už jeho pery sa nedotýkali mojej pokožky.

„Meeeel.“ Zatiahol a tváril sa trochu ublížene, ako keby som mu zobrala hračku. Len som sa na ňom nepatrne zasmiala, no hneď na to som nasadila vážny výraz.

„Harry, potrebujeme sa porozprávať.“ Začala som. Harry viditeľne zbledol. A posadil sa oproti mne. Pozeral na mňa pohľadom: Kto zomrel? No pohľad zo mňa nespúšťal.

„Mám na teba otázku. Možno len jednu, možno viac.“ Zatvárila som sa neisto, lebo som si nebola istá, či mi odpovie. Možno mi vôbec nechce odpovedať. No myslím si, že keď som mu dovolila včera to čo som mu dovolila, tak by som si zaslúžila odpovede.

„No tak skús.“ Aj on sa tváril neisto, asi sám nevedel, čo sa ho idem pýtať. Ani sa nečudujem, týka so to jeho súkromia a neviem, či o tom chce hovoriť.

„Spomínaš si, keď som pustila tú pieseň v aute a ty si sa nahneval a kázal mi to ihneď vypnúť?“ Začala som tak zľahka, nechce som na neho všetko vybaliť naraz.

Harry len prikývol a pohľad nespúšťal z mojich očí. Aj ja som sa mu dívala do očí. Jeho oči ma ukľudňovali a cítila som sa istejšie. Lebo boli ako zelený les plný tajomstiev, ktoré ste chceli odhaliť, no Harry vás nepustil ďalej. Hovorí sa, že z ľudských očí sa dá vyčítať všetko, no z jeho očí nevyčítate ani to ako sa cíti. Absolútne nič.

„Prečo si sa vtedy tak správal? Je tá pieseň pre teba dôležitá?“ Bola som kompletne stratená. Netušila som, prečo a tak správal. A chcela som to vedieť.

Harry si odkašľal, no neodpovedal. Len sa mi pozeral do očí, ako keby z nich vedel zistiť, či mi to ma povedať, no pochybujem, že moje oči mu to povedia. Ešte chvíľu sa nemo pozeral, ale nakoniec pomaly začal.

„Minulý rok...“ Začal veľmi pomaly, lebo hneď po dvoch slovách si spravil prestávku. Usmiala som sa na neho, aby som mu naznačila, že môže kľudne pokračovať. „Minulý rok som bol tiež na Zápase, ale to už vieš.“ Prikývla som. „Moja partnerka, Nicole, zomrela. Ľúbil som ju, menej ako teba, ale ľúbil som ju. Myslel som si, že budeme už navždy spolu. Ale ona zomrela. Nestihla prísť načas do cieľa a ja som bola taký sebecký a hlúpy, že som tam prišiel sám. Boli sme pohádaní a rozdelili sme sa. Ja som to stihol, no ona nie. A tá pieseň bola jej obľúbená. Keď počujem tú pieseň tak mi to vždy pripomenie ju a to nedokážem zniesť. Po jej smrti mi tá pieseň hučala v hlave dva mesiace vkuse.“ Po lícach mu stekali slzy a videla som, že je smutný. Ešte som ho takého nevidela. Bolo mi ho ľúto.

Chytila som ho za ruku a pritiahla si ho od objatia. Zovrel na tak tuho, ako keby som mala zomrieť aj ja.

„Bola to moja chyba, Mel, moja.“ Šepkal. Nikdy by som si nemyslela, že tento chlap bude plakať, no mýlila som sa. Aj chlapi dokážu plakať.

„Harry. Pozri sa na mňa.“ Tvár som mu chytila do dlaní a prinútila ho pozrieť sa na mňa. Po lícach mal potôčiky sĺz, ktoré boli ako krvavá rana na jeho tvári. Boli tak výrazné, že sa vám to k nemu ani nehodilo.

„Harry, verím v to, že Boh nám udelil cestu, aby sme celý život hľadali svoju druhú polovicu, ktorá nám bola na začiatku našej cesty odobratá a my sme ju museli po celý život hľadať. Ty si nebol jej polovica, ani ona tvoja nie. Ona zomrela, lebo svoju polovicu už niekedy pred tým našla, ale ty ešte nie. Nemáš právo zomrieť, ani vtedy si nemal. Harry, ak svoju polovicu nájdeš, vtedy môžeš zomrieť.“ Šepkala som to do jeho tváre. Tváril sa trochu nechápavo, no aj som verila, že on tomu chápe. Musí.

„Moju polovicu som našiel, teba.“ Šepol späť a pobozkal ma. Hneď na to si ma vtiahol do tuhého objatia.

Myslím, že Harry Nicol ešte niekde v hĺbke srdca ľúbi, inak by pre to, len tak neplakal, myslím, že on je silný.

***

Už som držala v ruke ďalšie zadanie. Tento krát to bol Paríž. Mestá, ktoré nám vyberali sa mi páčili, no myšlienka, že len tak jednoducho môžeme zomrieť ma dusila hlboko v hrdle. Razila si cestu na povrch len vo výnimočných situáciách, ale aj tak mi tam zavadzala. Chcela som to jednoducho vypustiť z hlavy, no nešlo to.

„Francúzsko, Paríž. Máte na to 32 hodín. A doneste dva nože. Cieľ je Eifellova veža. Tam sa stretneme.“ Prečítala som zadanie nahlas. Pravdupovediac tie dva nože ma zaskočili. Na čo potrebujú dva nože.

„Typické.“ Skonštatoval Harry. Čo je typické? Už som sa chcela spýtať čo, ale doplnil: „Tie dva nože.“ Viac som sa nepýtala. To mi stačilo. Nepotrebujem vedieť, čo s tými nožmi robia, naozaj ma to netrápi.

Zahľadela som sa na Harryho hodinky. Mali taký vintage nádych a boli pekné. Ciferník vyzeral neobyčajne. A čierny remienok hodiniek k tomu perfektne ladil. Sledovala som sekundovú ručičku ako sa hýbe. Zdalo sa mi to, ako keby sa hýbala príliš rýchlo. Čas je veličina, ktorú nedokážeme ovplyvniť a to ma desí. Nechce len tak uniknúť v čase, nechcem to. Až teraz som si uvedomila ako rýchlo čas beží a ako rýchlo sa všetko zomlelo. Až som tomu nedokázala veriť.

------------------------

Ahojte,

No mala som tu už napísané skôr, ale až teraz som sa nejak dotrepala na notebook, aby som to pridala. Viem, som lenivá. A inak ak vám mám pravdu povedať, tak už bude len nejakých 20 častí, možno 22, a možno menej, čiže s v polovici a ja to chcem, čo najskôr dopísať. :DD

Ďalej chcem povedať, že komentáre na minulej časti ma moc potešili. Ďakujem. :D

Mám spísané komu som ešte nadala venovanie a je vás tam asi 12, čiže dosť. :D No a túto časť venujem @vewusss. :D

Harry na boku -->

I Love You 

Kirsten :3