2 roky

Hlava

Už niekolko mesiacov som ležal na jednom mieste zatiaľ čo iné deti si užívali naplno svoje detstvo. Niekedy som rozmýšlaľ čo by som práve robil keby niesom tu ale doma v blízkosti kamarátov a rodiny. Šantil by som sa vonku na lúke alebo by som sedel doma nad úlohami do školy? Nech by to bolo akokoľvek bolo by to zrejme lepšie trávenie mojho času.  Slnko na mna svietilo len velmi málo a keď sa raz za čas na mna usmialo spoza okna, pálilo viac než obvykle. Zozačiatku to nebolo príjemne lebo veľmi hrialo ale ked uz som si zvykol tak som bol rád za každý lúč ktorý sa oprel do mojej pokožky a dobíjal ma energiou. Hoci mi ponúkali či si nechcem požičať nejakú hru na izbu, ja som väčinou len sedel na posteli a rozprával sa s maminou o všetkych krásnych zážitkoch. Aj keď takmer stále som bol šťastný a usmiaty, občas ma chytil aj smútok a vtedy sa mi slzy pomaly kĺzali po líci. Každá slza so sebou brala kúsok smútku a stresu a zbavovala ma napätia. Všetky najdôležitejšie lieky máme dávno v sebe a nikto nám ich nedá ako tabletku alebo infúziu, tá pravá medicína su prave smiech, láska, slzy a viera, nevravím o viere v nejakého boha ale o viere v samého seba a o viere v krajšie dni ako je ten dnešný, každý deň si možeš povedať že práve zajtra bude ten lepší deň a pokiaľ tomu veríš bez ohľadu na to čo ti vravia iní a nezáleží ti na tom v akej situáci sa nachádzaš tak zajtrajšok je brána do krajšieho sveta. V živote nikdy nie je niečo náhodou, ja som bol v nemocnici preto že som "chcel" a vlastne aj nechcel, bol som tam kvôli svojej hlúposti a domýšlaniu si, choroby sú vždy v hlave, nikde inde. Po svojej skúsenosti ale aspoň viem že každého treba chápať, lebo úplne každý so sebou nosí nejaky kameň ktorý ho tiaži. Mne raz smrť dýchala na krk ale podarilo sa mi pred ňou újsť. Pokiaľ sa zbavíte strachu zo smrti zbavíte sa všetkých strachov, pretože tie máme len kvôli tomu že sa bojíme že zomrieme.