2 roky

Šok

Nie každý v živote prežije niečo, čo jeho život navždy zmení, no ja som bol práve ten, ktorý mal zažiť niečo, čo mi život otočilo o 180 stupňov. Bol som ako normálne 12 ročné dieťa ktoré si chcelo užiť každú chvíľu svojho života, no bolo mi v tom zabránené. Ako čas plynul tak som sa menil. No zmenilo sa na mne aj niečo iné. Pod ľavou pazuchou som si nahmatal hrču. Zo začiatku som si to nevšímal ale každým dňom rástla a až vtedy som o ňu začal prejavovať záujem. Začala ma bolieť a preto ma mamina zobrala k doktorke na odber krvi. Počas čakania na výsledky som sa snažil byť pokojný aj keď moje vnútro sa chvelo. Keď boli známe výsledky padol mi kameň zo srdca čo ma ťažil posledne týždne. Stále som však cítil bolesť pod pazuchou, keď som ňou pohol z dola na hor ako keby mi niečo v pohybe zabraňovalo a zavadzalo. Ani po týždni sa to nezlepšilo, práve naopak, hrča sa zväčšila ale bola mäkká. Mamina ma zobrala na infekčné oddelenie, keď sme tam išli, chvel som sa od strachu. Keď sme prišli do čakárne nikto tam nebol, možno jeden človek. Svojim pohľadom som sledoval kľučku dverí do ambulancie, keď sa pohla dole a otvorili sa dvere počul som svoje meno a vošiel do vnútra. Tam ma doktor ktorý pôsobil milo vyšetril, bol som rád že som na neho počul veľa chváľ, aspoň to ma upokojilo. Doktor mi svojou rukou kontroloval hrču, jeho ruka bola studená a vo mne vyvolala zimomriavky. Počas toho ako mi stlačal hrču sa mi pozeral rovno do očí a keď skončil poslal ma obliecť si tričko. Cez záves som videl ako sa rozprával s maminou. ,,Zajtra pôjde do nemocnice ležať, nebojte nebude to dlho." A vtedy sa začali moje ťažké 2 roky!