Och, Darling

2. kapitola 2

Ráno som sa zobudila kvôli zime. V posteli som ležala sama. Na stoličke neboli pohodené jeho veci a ani z vankúšov už nebolo cítiť jeho vôňu. Unavene som si pretrela oči a natiahla sa po mobil, vedľa ktorého ležal malý papierik. Musel som ísť. Zajtra pre teba prídem tak ako vždy :) Nechápavo som na papierik hľadela. Myslela som si, že je koniec. Že tu môj príbeh so Sebastiánom končí, bez pokračovania, ktoré by prinieslo happy end. Že je všetkému koniec a ja môžem začať... Tok myšlienok prerušilo vyzváňanie mobilu.
,,Vrav, preháňaj, vymýšľaj ale sakra chcem všetky detaily." Nemusela som sa pozrieť kto mi volá. Takýto pozdrav mohla z úst vypustiť jedine Kata.
,,Vie o Janekovi," povedala som tichšie a na druhej strane ostalo ticho.
,,Máš nejaký rozumný dôvod prečo si mu to povedala?" zahriakla ma po chvíli.
,,Neviem. Keď po mňa prišiel mala som chuť povedať mu to a potom sme ani na pomaturák nešli. Spal u mňa a ráno sa vyparil," zhrnula som jej priebeh včerajšieho večera a dnešného rána.
,,Takže ťa vyprášil a potom odišiel?! Oh Lara! To je skvelé!" rozplývala sa.
,,Haló! Tak to nebolo!" bránila som sa ale bolo to zbytočne. Moja najlepšia kamarátka si predstavovala nahého Sebastiána tancujúceho nad jej telom.
,,Aký bol?.. alebo vieš čo nevrav mi to. Keď to budem vedieť, budem žiarliť ešte viac," odmlčala sa, no ja som ostala ticho. Vedela som, že týmto jej monológ len začína. ,,Alebo povedz mi to. Sakra. Všetky zkurvene detaily. Má ho taký ako sa vraví?! A vlastne urobila si sa aj ty alebo len on? Aaaaaa," nadychovala sa na ďalšiu otázku.
,,Kata stop. Nejebali sme spolu. Len sme si vymenili pár bozkov a potom sme zaspali. Bol pri mne len preto, že sa bál aby som si neublížila. Nepovedal to nahlas ale videla som to na ňom," zastavila som ju, aby som sa ušetrila všetkým jej zvráteným predstavám o Sebastiánovi.
,,Lara ty suchár. Čakala som nejakú super storku a ty si ma práve veľmi sklamala," povedala so smiechom.