V hlave som si triedil myšlienky. V poslednom čase som to robil stále, keďže od môjho malého prejavu sa mi všetci študenti vyhýbali. Lukáš bol od nášho posledného stretnutia odutý a chvíľami vyzeralo, že to bude riešiť cez riaditeľa, no nakoniec to nechal radšej tak. Michal sa pridal na jeho stranu a ostatní chalani z triedy sa snažili byť neutrálny aj keď som vedel, že sa ma boja. A Lara? Dievča, ktorého som sa ako pako zastal ma poslalo do teplých krajín a ignorovalo aj napriek tomu, že sa dozvedelo o tom ako som sa jej zastal. A teraz, keď som kráčal chodbou a všimol som si ju, ako tam stojí s Materom, mal som chuť vraždiť. No nič som nepovedal a ani nespravil. Len ticho okolo nich prešiel a zatiaľ hľadal v mobile Patrikovo číslo.
,,Kde si prosím ťa? To, že máme po maturitách neznamená, že tu už nemusíš chodiť," zavrčal som do telefónu.
,,Kluuuuď," zašepkal a rozosmial sa. Už len vďaka tomu som si bol istý, že je zhulený alebo opitý. ,,Nemám dôvod chodiť tam, keď aj tak čoskoro skapem."
,,Prestaň hovoriť takéto sračky. Aj s tou chorobou sa dá ešte nejaký čas normálne a skoro plnohodnotne žiť." Áno dá. Hneď ako mi Patrik zavolal, že pozitívny, niečo málo som si o tom zisťoval. Lenže on to tak nevnímal. Hneď ako sa dozvedel výsledky, zajebalo mu.
,,Prestaň byť zkurvenec a ber to tak ako to je. Netvár sa ako môj najväčší kamarát," štekol do telefónu a potom sa opäť rozosmial.
,,Si zhulený, nevieš čo hovoríš," odvrkol som mu a živo si vedel predstaviť ako sa tvári.
,,Sebastián, mal by si sa s tým pomaly zmieriť. Obidvaja vieme, že ja s touto zkurveninou žiť nebudem," povedal a zložil. Nahnevane som zavrčal a mobil strčil do vrecka. Z môjho najlepšieho kamaráta sa stala chodiaca troska. Skvelé.
YOU ARE READING
Och, Darling
Random...zdvihol ma na ruky a vošiel so mnou do domu. Jemne ma položil na posteľ a zvalil sa vedľa mňa. Prstami mi prechádzal po tvári akoby si chcel zapamätať každý jeden detail... #1- love #1- random
