Och, Darling

2. kapitola 18

Ráno som sa zobudila sama. Nik pri mne neležal, no keď som sa vystrašene posadila na posteli, všimla som si ho. Sedel za stolom, len v kraťasoch, popíjal čaj a niečo ťukal do notebooku.
,,Dobre ráno. Raňajky máš vedľa seba na nočnom stolíku," povedal, no pohľad neodtrhol od obrazovky.
,,Hmmm. Dobre," zachrapčala som trochu smutne. Ak bude celý náš vzťah len takýto, asi v ňom dlho nevydržíme. Odpila som si z čaju a opäť si ľahla. Perina, vankúš a všetko okolo mňa voňalo ako on. Zakryla som sa až po uši a zavrela oči, keď sa na mňa zvalilo niečo veľké.
,,Sebastián!" zapišťala som, keď sa na mňa hodil celým svojím veľkým a krásnym telom.
,,Lara!" zakričal tiež a rozosmial sa. Jeho telo sa triaslo a zatláčalo ma hlbšie do matraca. ,,Hádam si si nemyslela, že sa ti nebudem venovať."
,,Chvíľu to tak vyzeralo," zamumľala som, čo ho donútili zliezť zo mňa dole.
,,Nie nie. Budem ti liezť na nervy, len som si potreboval niečo dokončiť." Jeho vysmiatú tvár vystriedala smutná grimasa.
,,Čo sa deje?"
,,Nič." Klamal.
,,Takže Patrik je pohode a vôbec to nemá nič spoločné s tým, že niekoľko posledných týždňov nechodil do školy." Zavrčal, čo znamenalo, že som trafila klinec po hlavičke.
,,Odišiel. Neviem kedy, neviem kam a jeho rodičia mi to nechcú povedať. Stala sa z neho chodiaca troska, ktorá sa proste zbalila a odišla do piče bez akéhokoľvek rozlúčenia." Hlavu si skryl do vankúša a snažil sa upokojiť svoje dýchanie. Jemne som mu rukou prechádzala po holom chrbte.
,,Keby sa s tebou prišiel rozlúčiť, nikam by si ho nepustil a snažil by si sa mu to rozhovoriť. Zrejme to len chcel spraviť jednoduchšie pre vás oboch." Jemne som sa pousmiala nad tým ako to znelo. Akoby sa zamilovaný pár musel odlúčiť. Sebastián sa prevrátil na bok a pozeral na mňa.
,,Neveríš tomu ani ty sama. Proste je to kus chuja, ktorý zdrhol." Prevrátila som nad ním očami a pobozkala ho.
,,Asi ťa mám rada," zašepkala som mu do pier.
,,Vidím to rovnako."