Kapitola 7

8.3K 262 2
                                    

,,Úprimnosť je lepšia, pokiaľ to teda nebude totálna blbosť," hlas sa jej ešte vždy triasol a ja som v jej očiach videl ako veľmi túžila po bozku alebo po tom aby som ju rovno v strede šatne oprel.
,,Ide o stávku," nadýchla sa, že bude protestovať, no zdvihnutím ruky som ju umlčal. ,,Pozri, byť k tebe úprimný mi príde lepšie ako sa tváriť, že som sa do teba po uši zamiloval a na konci stávky ťa odkopnúť ako nejakú nadbytočnú handru," odmlčal som sa a čakal či bude nejak reagovať.
,,O čo by v tej stávke išlo?" klepala sa. Bolo to na nej vidno aj keď sa to silou mocou snažila schovať.
,,Mám mesiac na to aby som ťa zbalil, čiže mesiac na to aby si so mnou začala chodiť a aby si išla so mnou na pomaturák." Hovoril som to pomaly a všetko vysvetľoval akoby bola z nápomocnej školy ale chcel som aby všetkému pochopila na prvýkrát. Len čo som vyslovil to posledné slovo, začala krútiť hlavou na znak nesúhlasu.
,,Rada by som ti pomohla ale na pomaturák ma nik nedostane."
,,Prečo?" vedel som, že ju bude ťažké presvedčiť, ale že ma odmietne skôr než mrknem ma nenapadlo.
,,Lebo na pomaturáku sa nerobí nič dobré. Väčšinou tam polovica dievčat otehotnie a minimálne 7 ľudí sa stratí." Telom som sa na ňu natlačil a ona sa chrbtom oprela o skrinky. Bola zraniteľná a ľahko ovládateľná, čo bolo pre mňa skvelé.
,,Nemáš sa čoho báť. Ak prehrám stávku, platím narodeninovú oslavu pre Lukáša. Má 20 takže si asi veľmi dobre vieš predstaviť koľko za to vysolím. A to predsa nechceme." Lukáš prestúpil, preto mal mať už 20, zatiaľ čo mňa len 19 čakala.
,,Nie. Prepáč. Na pomaturák nejdem. Toleruj to." Podráždene som zavrčal a päsťou jej udrel pár centimetrov od hlavy.
,,Mala by si možnosť stráviť so mnou veľa času a obidvaja vieme, že by si za to bola rada," stíšil som hlas. Bolo o mne známe, že som nervák a vždy keď som sa vytočil, ľudia v mojej blízkosti nedopadli dobre. Aj to bol dôvod prečo som sa tak zkurvene snažil upokojiť a nerozbiť jej ten roztomilý xicht.
,,Nie," zašepkala. Ruku som jej priložil na líce a palcom ju pohladil.
,,Och srdiečko. Som si istý, že tam so mnou pôjdeš." Odtiahol som sa od nej a kráčal preč. Možno som úplne neuspel ale aspoň som dosiahol to čo som potreboval.

Och, DarlingWhere stories live. Discover now