2. kapitola 14

6.8K 239 8
                                        

,,...zajebávať s Materom ale vlastne mne to môže byť jedno." Slová sa zo mňa sypali bez rozmýšľania. Len som rozprával a poriadne si ani neuvedomoval aké sračky to vypúšťam z úst. Ale bolo mi to jedno. Potreboval som jej to všetko povedať. ,,A aj by mi to bolo jedno keby som si ťa tak zkurvene neobľubil. Bol som ti oporou, keď si to potrebovala a potom, keď si už bola zas pohode jednoducho si ma odkopla. Lebo prečo nie!?" Dokončil som svoj monológ a trochu spomalil. Až teraz som si uvedomil, že som prekračoval rýchlosť a mohol som nás zabiť.
,,Ako dlho si to dusil v sebe?" spýtala sa a v jej hlase bolo počuť iróniu a smiech.
,,Lara, to nie je vôbec vtipné. Dusil som to v sebe zkurvene dlho a ty teraz aj tak počuješ len tu vypípanú verziu pretože tú originálnu si nezaslúžiš počuť." Bola to pravda. V mojej hlave bola verzia, ktorá by zahŕňala nadávky a vyznanie lásky. Nechápal som, kde sa to vo mne bralo a ani prečo to tak bolo. Nedokázal som určiť kedy sa zo mňa stala rozladená sračka, ktorá sa zamilovala do šteňaťa.
,,Aká je tá originálna verzia?" Pokrútil som hlavou.
,,Nie Lara, tu originálnu verziu si nezaslúžiš počuť. Je až príliš pekná a hrozna zároveň. Nepoviem ti ju. Nie po tom čo si spravila a tak celkovo by som tento rozhovor najradšej ukončil." Zastavil som pred jej domom a ešte raz sa na ňu pozrel. ,,Pekne prázdniny Lara," dodal som a pohľadom odbočil z jej tváre. Periférne som videl slzy, ktoré jej tiekli po lícach a aj rozchvené telo, keď vystúpila. Hneď niekoľkokrát sa obzrela a ja som čakal, že sa vráti a spustí niekoľko minútový monológ, po ktorom ju pobozkám a všetko bude tak ako má. No ona len zavrela dvere a počkala kým som odišiel.

Och, DarlingWhere stories live. Discover now