Och, Darling

2. kapitola 3

Tak ako sľúbil, čakal ma v pondelok ráno pred domom. Nastúpila som do auta a jemne sa na Darling usmiala.
,,Dobre ráno Lara," povedal a sústredene hľadel na cestu. Taký seriózny pozdrav ma prekvapil.
,,Dobre ráno Sebastián. Prečo sme dnes v aute sami?" spýtala som sa, keď som si uvedomila, že v aute nesedí ani jeden z jeho kamarátov.
,,Lukáš chystá oslavu, Michal dospáva opicu a Patrik je v nemocnici." Pri Patrikovom mene sa v jeho tvári zjavila značná bolesť.
,,Prečo je Patrik v nemocnici?" vyzvedala som ďalej. Ťažko sa nadýchol. Perfektne na ňom bolo vidieť ako sakra moc sa musí premáhať aby po mne nevyštekol hrsť nadávok a nevykopol ma z auta.
,,Dievča s ktorým dávnejšie spával, mu zavolalo, že je HIV pozitívne a nevie od kedy." Žalúdok mi stiahlo z toho, s akým smútkom v hlase to hovoril.
,,Takže Patrik má možno AIDS?" spýtala som sa potichu, ako keby som sa chcela presvedčiť, že to skutočne povedal a nie je to len výplod mojej mysle.
,,Presne tak. Môj najlepší kamarát má možno v tele vírus, ktorý ho čoskoro zabije a to len preto, lebo preferoval nechránený sex s každou kurvou, ktorá má dieru medzi nohami," zavrčal, no stále bol smutný.
,,Nevedela som, že je Patrik taký." Sebastián na mňa nachvíľu pozrel a potom pohľad premiestnil späť na cestu.
,,Bol taký. Potom sa polepšil ale asi kurva neskoro. Je to môj najlepší kamarát a asi jediný človek, ktorému v tejto zkurvenej diere verím. A ani nechápem prečo ti to doriti hovorím. Máš svoje sračky, ktoré musíš riešiť a ja ti pridávam aj moje." Volant v rukách zvieral tak silno až mu úplne obeleli hánky.
,,Možno sa len potrebuješ vyrozprávať človeku, ktorému tiež veríš." Hovorila som potichu, lebo pravdupovediac, bála som sa ho, keď bol nahnevaný a zvyšoval hlas.
,,Ale ja ti neverím," zavrčal.
,,Veríš, inak by si predo mnou nedal najavo ako ti na ňom záleží. Veríš mi lebo vieš moje veľké tajomstvo." Auto zastalo a ja som si ani nevšimla kedy sme stihli prísť ku škole. Museli sme ísť sakra rýchlo.
,,Áno možno ti verím ale to neznamená, že práve teraz nemám chuť rozmlátiť tvoju krásnu tváričku o palubovku. Takže si radšej vezmi veci a vystúp," hoci mrmľal, každé jedno slovo som rozumela jasne. Len som prikývla a chystala sa vystúpiť z auta, keď ma schmatol, pritiahol k sebe a pobozkal. ,,Až teraz môžeš ísť," dodal pokojnejšie a ja som nemotorne vystúpila. Čo to sakra bolo!?