kapitola 27

7.7K 277 22
                                    

,,Do kurvy. Ty si bola tehotná?!" spýtal sa vyplašene a ja som sa trhavo nadýchla.
,,Áno. Bolo to asi Janekovo dieťa," šepla som.
,,Asi?" spýtal sa ešte vždy vystrašený.
,,Minulý rok ma pozval na pomaturák. Súhlasila som i keď mi bolo divné, že ma tam pozval štvrták. Obliekla som sa do tých najviac sexy šiat aké som kedy držala v rukách, namaľovala sa a tak celkovo sa zahrala na kurvu. Alkoholu som už čosi zniesla, takže som si s nimi vypila. A však tí parchanti mi niečo naliali do pitia a tak som do pár minút vypla. Znásilnili ma asi 8 chalani a zobudila som sa za budovou." Moc som sa snažila udržať slzy, no už som to nedokázala. ,,Po týždni sa ukázalo, že som tehotná a vlastne ani neviem s kým. Naši zakázali potrat a tak som posledné dva mesiace školy chodila nabúchaná. Chvalabohu som mala malé bruško a tak si to nikto nevšimol. Letné prázdniny som celé preležala kvôli veľkému riziku potratenia, no posledný augustový týždeň som začala mať strašné kŕče. Potratila som." Posledné slová som len zašepkala medzi plačom. Ťažko sa na to spomínalo a ešte ťažšie sa o tom hovorilo. Darling na mňa len bez slov pozeral. Pokúsila som sa o úsmev. ,,To nič, to je minulosť. Len si premaľujem oči a môžeme ísť." Postavila som sa od neho, no on ma chytil za ruku a ťahal k posteli, na ktorú si ľahol a ja vedľa neho.
,,Nie. Nikam nejdeme," hlas mal pevný a ja som sa bála oponovať.
,,Ale Sebastián. Musíme tam ísť inak..." umlčal ma bozkom. A tak sme len ticho ležali v posteli, ja čelom opretá o jeho hruď, on hladkajúc ma po chrbte. Bolo to jednoduché a pekné a ja som stále plakala. Nielenže kvôli mne prehral stávku, vie aj to najtemnejšie z mojej minulosti.

,,Mal by som už ísť," zašepkal. ,,Je už 1 hodina ráno," dodal. Len som prikývla a on ma pobozkal. Jasne som vedela, že je to bozk na rozlúčku a keď sa postavil do dverí a pozrel na mňa, bolo to ako keby sme sa videli posledný krát.
,,Toto je koniec," znelo to ako otázka, no položila som to len ako oznamovaciu vetu.
,,Zbohom srdiečko," zašepkal.
,,Och Darling, zbohom," len čo sa otočil na päte a zmizol mi z pohľadu, opäť som sa rozplakala. ,,Och sakra nenechávaj ma tu samu."

Okej, očakávam nenávistné listy za takýto koniec ale ak ukážete, že vás príbeh baví, napísala by som pokračovanie, keďže som si Laru a Sebastiána veľmi obľúbila :)
Inak, veľmi moc ďakujem za všetky prečítania, ⭐, komentáre. Bolo to presne to, čo ma posúvalo ďalej. Nejdem to tu zbytočne obkecávať a zas sa vidíme pri niečom inom.
S pozdravom autor :)

Och, DarlingWhere stories live. Discover now