2. kapitola 5

7.2K 348 12
                                        

Lara vybehla z budovy a hneď ma vyhľadala pohľadom. Nahnevane som na ňu pozrel, dnes som sa ponáhľal a ona si dávala výnimočne načas. Kývol som na ňu, aby išla ku mne, no ona sa otočila a bežala preč. Nechápavo som hľadel na jej telo miznúce v diaľke, kým mi nedošlo, že sa muselo niečo stať v budove. Vtrhol som dnu a našiel skupinku smejúcich sa žiakov v strede s Lukášom.
,,Sebastián!" oslovil ma spomínaný. ,,Zmeškal si skvelé predstavenie!"
,,Čo si spravil ty bastard?" zavrčal som podráždene. Nemal Laru rád a ak kvôli niekomu bežala preč zo školy, zaručene to bol on.
,,Trošku som prezradil tajomstvo tej tvojej bývalej kurvy," zasmial sa, no ja som stuhol.
,,O žiadnom jej tajomstve neviem," zaklamal som a nepriateľsky zazrel na každého, kto na nás pozeral. Tí ľudia by mali pochopiť, že divadielko skončilo a teraz je z toho už súkromný rozhovor.
,,O tom jej decku s Janekom. Ty o tom nevieš? Tvrdil si, že si si ju preklepol. Takáto vec ti nemohla uniknúť." Ruky som stisol do pästí a naozaj sa snažil nevybehnúť po ňom.
,,Preklepol som si ju a nič také sa nestalo," zavrčal som. Bolo čoraz ťažšie vydržať kľudný a pozerať sa do jeho prijebaného ksichtu.
,,Brácho, zmier sa s tým. Už s ňou nechodíš, takže ti to môže byť ukradnuté. A tá kurva aspoň dostala cennú lekciu." Pokrútil som hlavou a chytil Lukáša za golier trička. Viditeľne zbledol a so zatajeným dychom čakal čo sa bude diať.
,,Ty a aj vy všetci ostatní," schválne som hovoril nahlas aby to počul každý jeden zkurvený zvedavec. ,,Lara je moja. Nik sa do nej nebude navážať. Nik aleže kurva nik jej nebude ubližovať, či už fyzicky alebo psychicky. A keď kurva poviem, že trepeš sračky, tak trepeš sračky. A je mi jedno ako si sa k niečomu takému dostal. Aj keby to bola pravda, je to jej minulosť do ktorej sa nebudeš špárať lebo vytiahnem ja sračky z tej tvojej a obidvaja vieme, že si to mal pestré. Takže sa kurva stiahni a rýchlo, inak budeš mať dočinenia so mnou." Pustil som ho a narovnal som sa. ,,To isté platí pre každého jedného zkurvenca z vás. Vlastnoručne odjebem hlavu každému, kto sa pokúsi Lare ublížiť. Je to jasné?" skríkol som a pozrel do tváre hádam každému, kto na mňa zdesene hľadel. Všetci len ticho prikývli a ako dym sa vyparili.
,,Ty zkurvený hajzel! Ty si sa do nej zamiloval!" povedal Lukáš, dosť ticho na to aby ho niekto počul, no zároveň moc nahlas aby som ho prepočul. Vrazil som mu päsťou do nosa a počkal kým sa zachytil skriniek a nenávistne na mňa pozrel.
,,To nie sú sračky, ktoré by si mal riešiť," zavrčal som, zvrtol sa na päte a opustil budovu.

Dnes výnimočne 2 kapitoly, tak si tu prosím veľa pozretí a ⭐... :D
S pozdravom autor

Och, DarlingDonde viven las historias. Descúbrelo ahora