Problém tu, problém tam

Chyba

19.10.-dnes je to presne 9 dní do mojich narodenín. Veľmi sa teším prežívam, najkrajšie obdobie doposiaľ vo svojom živote - v škole patrím medzi najlepších, v karate tiež, predsa len som sa dostal do reprezentácie, našiel som si konečne partiu ľudí medzi ktorými sa cítim vždy veľmi komfortne a pokojne. Po tých búrlivých obdobiach prišlo obdobie pokoja. Konečne žiadne hádky a napätie. Napriek nepriaznivým predpovediam je vonku vážne teplo, takže hneď zrána to vyzerá na deň, ktorý bude stáť zato, prežiť ho naplno. Takže odkedy som vstal mi úsmev nezmizol z tváre. Samozrejme ako vždy sa mi skoro podarilo zmeškať autobus. Avšak povedal som si, že tie najlepšie dni začínajú zle. Prišiel som do školy. Do tej hnusnej školy, v ktorej mi už každý druhý robí nervy už len tým ,že sa na mňa pozrie. Kde žijem päť dni v týždni v zatuchnutej triede s plesňami a falošnosťou vo veľkej kope lavíc, proste nie je to miesto, kde by som chodil rád. Našťastie vidím tie úsmevy ľudí z mojej partie, ktorí sa dobre bavia a čakajú už kedy sa pripojím. Samozrejme ten najdôležitejší úsmev. Úsmev toho dievčaťa, ktoré mi učarovalo veľmi dávno. Už je to dlhý čas, čo po nej túžim žiaľ, neviem sa vyjadriť, nikdy som to nevedel. Ale táto babenka ma robila šťastným, aj keď o tom nevedela. Niekedy, keď nad tým uvažujem, začnem sa obdivovať, pretože tajiť svoje city už polroka pred všetkými, to jednoducho chce odvahu. Čudujem sa, že si to nikto z partie zatiaľ nevšimol. Ale to je jedno nechajme moje city tak. "Ahojte mrochty." zdravím baby z partie. Áno som tak trochu viac orientovaný k ženám. Neviem, čím to je, no vždy som si s nimi viac rozumel. "Aha, no pozrimeže, kto sa uráčil konečne dotrepať! Už som sa zľakla, že neprídeš. Dúfam, že si sa učil biológiu!" vyhŕkla na mňa moja "milovaná" spolusediaca Laura. Skôr ako som stihol odpovedať, reagovala moja polosestra Hana- "Prosím ťa, čo ho nepoznáš? Určite to ani nevidel a bude sa spoliehať na ťaháky, nie je tak Hugo?" Áno, bohužiaľ áno, je to tak volám sa Hugo. Dúfal som, že ti to meno nebudem musieť prezradiť ale dlho mi to nevydržalo. "A Hana má zase pravdu. 10 bodov pre Bifľomor!" odvetil som sarkasticky. Takto prešlo ešte pár uštipačných poznámok, až kým neprišla hodina biológie a z nej celodňovo očakávaný test. Dostal som písomku, samozrejme, že mi ani jeden pojem nič nehovoril, a tak som vytiahol ťahák od spolužiačky a začal opisovať. Žiaľ, dnes zo mňa opadla opatrnosť, ktorou som ovplýval počas všetkých písomiek, čo malo za príčinu prichytenie pri čine a logicky okamžite to bolo za 5. Samozrejme teraz si kopa ľudí povie, že to je bežné. Áno je ale nie pre mňa, ktorý vďaka svojej šikovnosti a prefíkanosti nedostal horšie ako 3. Takže tu sa začal rúcať môj školský život. Z mladého inteligenta som sa stal nešikovným hajzlom. Nedokázal som sa koncetrovať, bol som z toho stratený...