Problém tu, problém tam

Monológ náladového študenta

"JE TO TU!!" Je pondelok ráno celý natešený čakám na autobus. Už tu je vidno, že je niečo zle. Dôvodom je to čakanie. Vždy čakal autobus mňa, ale teraz je to opačne. Ja stojím na zastávke s tyrkysovou hlavou a čakám na autobus. Sadnem ku Kláre, ktorá na mňa hľadí celá vyjavená a nechápe, čo, ako a prečo. Tá sa mi snažila trošku vyčistiť žalúdok, ktorý je mimochodom po víkende totálne čistý, keďže som zmenil svoj život, ale veľmi sa jej to nepodarilo. Hlavne teda, aby si ona uľavila a mne to bolo jedno. To ako som vošiel do triedy by sa dalo opísať pár veršami Majka Spirita: "Všetky oči na mne, okamih je môj...". Tie priam vystrašené pohľady spolužiakov na mňa ma dosť pobavili. A Karin ma dostala najviac. Na jej tvári sa behom troch sekúnd zobrazili aj emócie ako hnev, strach, zúfalstvo, radosť, urazenosť, prekvapenie, ale čo ma trocha prekvapilo, bol smútok. Cestou okolo nej som si prehrabol vlasy a zamieril s úsmevom na celú tvár na moje miesto k mojim babám. Tie mi samozrejme tiež dali kázeň typu ako som si to mohol dovoliť. Tak som im na to "stručne" odpovedal: "To preto lebo ani jedna z vás úžasných kamarátok si nespomenula na moje sobotňajšie narodeniny. To preto lebo ste ma dotlačili do stretnutia s hentou šľapkou, ktorá zavolá na disku jedného a bozkáva sa s iným. To preto, lebo som unavený z toho, ako musím riešiť všetky vaše problémy, ale s mojími ste mi ani jedna nikdy nepomohla. Dôvodom, prečo som takto učinil bola táto trojica, ktorá ma akože zobrala medzi seba ale reálne nepatrím nikam!" Teraz sa to vo mne rozľahlo na celú triedu. Teda počuli toto všetko, ale teraz som chcel niečo venovať aj im. "A vy všetci falošníci sa nezabudnite smiať ako deti, že chalani, pretože každý jeden z vás, ktorý ma teraz počúva, je odporná, sebecká a bezcharakterná postava v tomto úbohom študentskom svete, kde sa hráte na kamarátov, no v skutočnosti sa ohovárate navzájom je mi z vás zle. Je mi jasné ako veľmi vám teraz prídem vtipný a trápny, ale ja už sa nedokážem pozrieť ani jednému z vás do očí bez toho, aby som tam nevidel nezáujem a faloš. Skončil som s vami všetkými!" Tak a je to vonku povedal som všetkým, čo som mal na srdci a presne tak ako som si to vždy predstavoval pred spánkom. Nikto so mnou celý deň neprehovoril. Už som sa balil na odchod zo školy, keď sa pri mojej lavici zastavila Karin. "Čo chceš?!" Skríkol som po nej. " V prvom rade by som si želala aby si nekričal. A potom som sa chcela s tebou porozprávať ohľadom tej diskotéky v piatok." "Nemáme o čom diskutovať, zatiaľ čo s hentým si si mala veľa čo povedať, hmmm. Nejaké hlboké veci určite. Videl som ťa ako sa "brániš" tomu chalanovi. Ja som ti veril, a ty si ma zradila. To je odo mňa všetko. Maj sa!". A odišiel som domov. Cestou domov autobusom som rozmýšľal ako som to vôbec dokázal, byť taký odvážny. Keď som prišiel domov, skoro mi vyskočilo srdce. Stála tam Karin...