Problém tu, problém tam

Búrka

"15 minút pretrpím." vravím si. Ale v tom to začalo. Uvidel som blesk. A za ním monumentálny rachot. Srandujem proste to bol hrom. Začalo liať ako z krhly a ja som sa nemal kam schovať. Tak som stál pri tej tabuli a postupne čakal, kým mi zmokne každá nitka, ktorú som mal na sebe. A, že to bol teda výdatný dážď. Milujem búrky. Samozrejme nie takto. Mám ich radšej, keď sedím na terase alebo balkóne pod strechou a sledujem kvapky ako padajú k zemi, ako každých 15 sekúnd menia smer svojho dopadu. Vôňu okolitého sveta. Tej vôni sa žiadny parfém, či dámsky, či pánsky alebo unisex nedokáže vyrovnať. Tá vôňa a zvuk dopadajúcich kvapiek na plech v tebe vytvoria pokoj, ako keby si meditoval. Samozrejme, pokiaľ nestojíš v tej debilnej búrke a vidíš ako ľudia utekajú domov s dáždnikmi a pršiplášťami. A ty sa len tupo usmievaš, lebo si takúto zmenu počasia nečakal. Už začínaš cítiť ako ti po kolenách steká voda z treniek. Situácia, ktorú si si do tejto chvíle nevedel predstaviť. Rýchlym pohľadom som sa pozrel na mobil, aby som vedel, koľko budem trpieť a mrznúť. Doteraz neviem, či si ten mobil zo mňa robil srandu alebo fakt ukazoval desaťminútovú rezervu, kým príde autobus. Po tomto šokujúcom zistení sa vo mne ustálila nálada, už mi je všetko totálne jedno. Tak som sa slastným úsmevom začal pozerať na tých úbohých ľudí, ktorí si vážne myslia, že prídu domov suchí. Autá špliechajú všade navôkol, ľudia ,márne vyhýbajúci sa kalužiam, tiež. Na oblohe je čierňava ako keby prišla bájna apokalypsa aj so svojimi štyrmi jazdcami- Búrka, Vietor, Voda, Zima. Stromy sa tak veľmi ohýbajú, že tá desaťmetrová jabloň ťa o chvíľu skryje do svojej koruny. A zrazu vidím svetlo. Nie jedno, ale dve. Svetlá autobusu, ktorý ma prišiel zachrániť. Samozrejme autobusár mal problém s mojou vlhkosťou. Nejako som mu to vyargumentoval a nakoniec ma pustil pod podmienkou, aby som celú cestu stál. Keďže mi to bolo jedno, súhlasil som. Cesta ubehla rýchlo, keďže som sa sústredil na základné životné funkcie, aby som nezamrzol alebo sa nepodchladil, aj keď, už je asi neskoro.