Problém tu, problém tam

Nie je koniec

"Nie, nie, nie, nedovolím tej písomke aby mi pokazila deň!" povedal som si v duchu. Zvyšok školského dňa sa už tiahol v dobrej náladičke. Samozrejme muselo padnúť asi tak milión vtipov a sarkastických poznámok na moje konto. Prišiel som domov psychicky zničený a unavený, ale v tom ako keby vyvrcholilo moje dobré obdobie. Karin mi napísala. Až sa mi srdce zastavilo. "Sama od seba, dúfam!" pomyslel som si. V tejto dobe je to obrovský nezvyk, stane sa to asi tak raz za uhorský rok, že dievča napíše chalanovi ako prvé. Ale bolo mi to jedno zrazu bol môj deň omnoho lepší. S omnoho lepšou náladou som išiel na tréning. Avšak tá nálada bola tak dobrá a ja som bol z toho tak mimo, až mi tréner nahúkal, vraj sa absolútne nekoncetrujem a som myšlienkami, aleže totálne niekde inde. Tak sme mali menšiu argumentáciu, z ktorej nakoniec vzišlo vyhodenie z klubu do odvolania, ergo kým sa nevzpamätám a neupracem si to v živote a v hlave. Takže nielen školský život sa mi rúca, ale po novom aj ten športovo-profesionálny. Proste večer, keď som sa odprostil od všetkého som si uvedomil jednu vec. "Toto je jeden z najhorších dní, ak nie najhorší!" mal som chuť zvolať do ticha v izbe sám pre seba. Áno síce som začal komunikovať s Karin, ale vzhľadom na to, čo všetko sa mi dnes stalo je to vo všeobecnej perspektíve absolútne nepodstatné. Ale tak povedz to mladému, neskúsenému chalanovi. Bolo mi všetko jedno, hlavné bolo teraz pre mňa zapôsobiť a urobiť ten najlepší prvý dojem...