Problém tu, problém tam

Zmena

"Nič, proste nič, absolútne na nič som počas toho neprišiel. A už je tomu hodina, čo som našiel Karin s iným. Mal by som ísť už domov, predsa len dnešok by mal byť najkrajší deň v mojom živote." - povedal som si počas toho ako som vstal zo zeme a oprášil sa od prachu a lístia. Zdvihol som mame, ubezpečil ju, že som v pohode a som na ceste domov. Došiel som domov a bez slov odchádzam do izby s nádejou, že snívam a o chvíľu sa zobudím do reality kde bude všetko fajn. Žiaľ, moje predstavy sa líšia od skutočnosti, v ktorej ležím s očami dokorán a šepkám si: "Už hodinu a pol je tvoj najobľúbenejší deň v roku." Áno, mám radšej narodeniny ako Vianoce alebo hocijaký iný sviatok. Isto ti behá po rozume, prečo je to tak. Odpoveď je úplne jednoduchá. V mojom živote asociála je len jedeň deň, kedy mi ostatní ľudia prejavujú lásku a to, že ma neberú ako samozrejmosť alebo ako vzduch. Aspoň jeden deň v roku sa tak deje. "Lenže takto to pre mňa už ďalej nejde. Už som z toho všetkého unavený. Nebaví ma to, byť tu pre všetkých a nikdy tu nikto nie je pre mňa. Chcelo by to zmenu aspoň raz." Povzdychol som si, lebo cítim na sebe nejakú spánkovú dysfunkciu, kedy túto noc jednoducho nezaspím, takže rozmýšľam nad tou zmenou. A v tom to prišlo. Ja zmením všetko. Doteraz som bol na všetkých milý a prívetivý. Odteraz budem jednoducho len odvrkovať a drzý na každého. A zmením aj vizáž. Najlepšie bude ak sa prefarbím. Pôjdem na niečo hnusné a hlavne nevkusné. "Tyrkysová!" Objavilo sa mi to v hlave z ničoho nič, ale bol to jednoducho geniálny nápad. Zavriem oči a darí sa mi po hodine konečne zaspať. Ráno sa zobúdzam s úsmevom na tvári, pretože mám geniálny nápad. Mama ešte spí ale kaderníctvo, už je otvorené tak sa pýtam, či by mi vyhoveli a oni súhlasili. Cestou naspäť domov, samozrejme vysmiaty ako lečo, sa za mnou ľudia obzerajú so zvláštnymi grimasami. Ale mne je to samozrejme úplne jedno, rozhodol som sa brať život veľmi naľahko a s nadhľadom. Víkend prešiel nejaké návštevy, prekvapenia, jednoducho rodinné veci. Už sa teším do školy, kedy uvidím všetkých tých hajzlov, z ktorých si ani jeden na mňa nespomenul. A mimochodom, Karin sa mi snaží dovolať alebo hocijako kontaktovať celý víkend, ale budem ju proste ignorovať.