Problém tu, problém tam

Kapitola 18.

"Takže asi by som mala začať s tým ako si sa sem dostal. Pred dvoma dňami si mal súťaž, to si pamätáš?" Prikývol som. "No, a ako si bol v tom finále tak si dostal kopanec pätou do záhlavia alebo lepšie povedané, do temena. Bola to taká rana, že ťa do sekundy vyplo a padol si dozadu. Pri páde si sa udrel do toho miesta, kde ťa kopol. Utrpel si otras mozgu a pukla ti lebka, no nerozpadla sa. Asi sa pýtaš ako to všetko viem. Odpoveď je jednoduchá. Bola som v hľadisku a celé som to videla. Celá hala, celý ten čas, kým neprišla záchranka, nedýchala. Len tak pomimo. Vyhral si nakoniec, keďže ho za ten devastačný zákrok vylúčili. Ale vráťme sa k tvojmu stavu. Previezli ťa do nemocnice a stabilizovali. Musel si podstúpiť operáciu, ale až keď sa preberieš. Ty už si sa prebral včera, hneď ťa vyšetrili, nadopovali sedatívami a šiel si pod skalpel. Operácia dopadla dobre a teraz si sa z nej zobudil. Toto všetko sme sa už dozvedeli dnes v škole. Vravela to triedna, vraj si mal včera tú operáciu. Dnes je pondelok, ak by si chcel vedieť. Ani jeden z nás netušil, čo je s tebou. Ale ja som prišla hneď ako sa dalo. Nechcelo sa mi veriť, že to je pravda. To je celé. Asi si potrebuješ oddýchnuť tak ťa nechám." postavila sa na odchod. Niečo vo mne mi vravelo, že má ostať. "Nie, prosím. Ostaň. Je fajn ťa počúvať. Ja len daj mi chvíľku, kým vydýchnem a spracujem to, čo si mi povedala." Ja to nechápem, čo sa to so mnou teraz deje. Dievča, ktoré ma psychicky zničilo a donútilo ma k tomu všetkému. Teraz tu ako jediná sedí pri mne. A zároveň je to dievča, bez ktorého si napriek všetkému neviem predstaviť jediný deň môjho života. Som zmätený. Myslím, že je načase všetko vyriešiť. "Karin..." .