Problém tu, problém tam

Kapitola 13.

"Takže to je všetko, čo si chcela riešiť? Len si sa mi chcela ospravedlniť a zasypať sladkými rečičkami ako vo filme?" "Nó... v podstate asi hej... len som čakala, že budeš zhovorčivejší, tak ako si býval predtým. Už mi povieš, prečo toto všetko divadlo a dráma? Prečo tie vlasy, čo sa stalo s Karin a vôbec s tebou?" "Ach jaj, tu zas niekto nepočúval. Predchvíľou som ti povedal, že na otázky na moje súkromie ti neodpoviem. Proste všetci ste ma na čele s Karinou vytočili do nepríčetnosti. Alebo lepšie povedané ste mi otvorili oči. Ukázali ste mi, ktorý prístup je správny, a tiež to aký ste každý jeden falošný až do špiku kostí. Na druhú stranu si jediná, kto sa odhodlal ospravedlniť. Poď sem." A objal som ju. Neviem prečo, ale asi si to zaslúžila. Ostala mi aspoň jedna kamarátka. Chvíľku, dajme tomu, romantiky prerušila Laura: "Počkaj, počkaj, počkaj. Chceš mi povedať, že len ja som sa ti ozvala. A čo Hana?" "Hana!" A začal som sa smiať ako sprostý. Po istej chvíľke, keď som sa už dosmial, som jej odpovedal: "S Hanou, tou mojou údajnou sestrou respektíve dvojičkou od inej matky, som sa nerozprával, už sakramentsky dlho. A ani to neplánujem. Ako vravím, zmenil som sa. Takže, už nie som ten typ, ktorý sa ospravedlňuje za všetko aj keď to nebola jeho chyba. Pokiaľ sa chce niekto ospravedlniť alebo mi niečo povedať, tak ako ty teraz, ja mu, alebo jej dám priestor. Ale ja sa už nikomu pchať do riti nejdem. Akože majte ma radi, ale toto si vyhoďte z hlavy. Prepáč, Lauri, ale už je čas ísť, predsa len zajtra je ešte škola a ja to mám trošku ďalej domov ako ty." "Hej, jasné, chápem. Ďakujem, že si ma vypočul, užila som si to. Tak ahoj." "Aj ja celkom. Ahoj." Pozitívne naladený som odchádzal na zastávku. Bolo už deväť hodín večer, takže tma všade navôkol mňa. Zastávka bola prázdna, tak som, jemne prekvapený, pozeral cestovný poriadok, aby som vedel ako dlho budem čakať. Tabuľa hlási, vraj pätnásť minút, tak to je celkom fajn...