Problém tu, problém tam

Kapitola 12.

Laura ma prebudila zo zamyslenia ako som začal milovať toto miesto a toto obdobie. "Takže by si už očakávala nejakú reakciu na tento tvoj príhovor, čo? Tak dobre. Po prvé, tie narodeniny, už neriešim, všetci ste sa vyfarbili a to ma teší. Po druhé, áno to ste nemali robiť, ale nemal som vám to vôbec hovoriť. A po tretie? Áno, som nahnevaný, ty by si nebola? Ja sa na nič nehrám. Podľa všetkého som bol až príliš milý. Tak som to zmenil, tak aby ste ma už nevyužívali. To je rozkošné, že ma máš rada. A ja teba? Povedzme, že keby točím seriál tak by si nebola postava, ktorá zomrie po jednej epizóde. Snáď som sa vyjadril jasne. A hentie sladké rečičky si nechaj pre niekoho, kto im bude veriť. Pozri, určite ti už neverím tak ako pred dvoma týždňami. Ale nejaká dôvera tam je. No, nič z môjho súkromia sa nedozvieš, rozumieš? Okrem tých narodenín si mi nič zlé neurobila, takže chcem byť s tebou relatívne za dobre rozumeno?" Áno, rozumiem, ďakujem." Evidentne ju moje slová potešili. Táto pomerne vysoká bruneta a pehatou tvárou, predsa len mala nejaký význam v mojom živote...