Problém tu, problém tam

Kapitola 7.

"Čo tu robíš a ako si sa sem dostala?" spýtal som sa jej podráždene. "Pustila ma tvoja mama a chcela som ti vysvetliť, čo sa stalo na tej diskotéke." povedala pomerne smutným hlasom na moje prekvapenie. "Ale ako si sa dostala sem skôr ako ja?! Veď som išiel najskorším autobusom!" "Jaj toto, mňa doviezol Martin." "Takže Martin hej? A po druhé mňa absolútne nezaujíma, čo sa stalo na diskotéke, ja som videl, čo som videl a viac vedieť nepotrebujem!" skríkol som na ňu. "Prepáč ale ja ti to musím povedať." "Nič nemusíš, musíš len umrieť. Ale keď už si tu tak mi povedz, prečo mi tak veľmi chceš všetko objasniť?" Hej no, zvedavosť nado mnou opäť vyhrala. "Ide o to, že to čo sa tam stalo trvalo asi 2 sekundy. Ja neviem ako ti to mám povedať. Ja.. ja.. on nebol ten, s kým som sa mala v ten večer bozkávať. Mal si to byť ty a mal to byť môj darček k tvojim narodeninám." Usmiala sa na mňa a pozrela na mňa tými jej nekonečnými orieškovými očami. Najkrajšími očami, aké som za celý život videl. "Počkať, asi teraz nechápem. Ako to myslíš, že ja som mal byť ten, s kým si sa mala bozkávať?" Cítil som sa totálne zmätene, myslel som, že sa mi sníva. "Keď už som začala, tak sa ti musím s niečím priznať. Ja tomu nerozumiem, ale zapôsobil si na mňa. Nie, že si získal moju pozornosť. Ty si si ju celú ukradol. Odkedy sme boli spolu vonku rozmýšľam, len kedy pôjdeme zas. Je to čudné, ja viem, ale mám ťa radšej ako hociktorého chalana, ktorého som kedy poznala." Až sa mi hlava zatočila, keď som to počul. "Pozri to je fakt super. Mala by si začať písať básne. Ale mňa to absolútne nezaujíma. Tvoje slová sú jedno, tvoje činy druhé. Tvoje slová sú prázdne pokiaľ ich nenaplníš činmi. Slová vytvárajú iba sny a nádeje, ktoré prinesú do reality jedine činy. A tvoje činy vravia, aby som ľutoval spoznanie ťa, lebo sa rada zbližuješ s každým. A teraz ťa prosím, aby si vypadla z môjho domu!!" Ona bez slova a so slzami v očiach odišla. Nedokázal som uveriť, ako sa mi podarilo dať košom dievčaťu, ktoré ľúbim. Ale musel som, pretože nič iné sa nedalo robiť.