1.chapter- When it all starts

1.2K 34 3

by Just_Patt

by Just_Patt

*Rok 2009*

Leží na nemocničom lehátku a čaká na doktorku. Pozerá do bieleho nemocničného stropu. Hlava ju bolí na prasknutie. V mysli si stále opakuje že to nemôže byť až tak zlé. Že všetko bude v poriadku a ona je obyčajná týneddžerka. No sama tomu neverí. Ruky sa jej od nervozity trasú a má ich spotené. Jej matka sedí na stoličke hneď vedľa nej a rozpráva jej 'povzbudzujúce' slová ktoré jej majú 'pomôcť'. No ona ju nevníma. Rozmýšľa nad tým čo v živote spravila zlé a čo zas dobré. Čo ju v živote ešte mohlo stretnúť. Chce mať obyčajný život. Skončiť strednú školu, po prípade ísť na vysokú. Nájsť si dobre platenú prácu, mať milujúceho muža a s ním splodiť kopu malých detí. V tej rozmýšľaní ju vyrušia otvárajúce sa dvere a dnu vojde doktorka. Sasha si sadne.

,,Takže.. Sasha.." začne doktorka svoju dlhú monotonnú reč a Sash sa začne celá triasť. Od strachu čo jej povie. Teraz čaká len to najhoršie a aj napriek tomu že je atheistka sa začne modiliť k bohu v ktorého aj tak neverí. ,,nemám pre teba dobré správy.." dokončí doktorka.. Rodriquezová.. ako to prečítala na jej menovke ktorú má pripnutú na svojej otrasnej bielej uniforme či čo to na sebe má.

*Súčastnosť*

,,Sasha vstávaj!" vykríkne jej matka a stiahne z nej deku,ktorou bola prikrytá. Sasha otvorí oči a prázdnym pohľadom na ňu pozrie. ,,Konečne že si aj vstala! Znovu si zaspala do školy. Rýchlo padaj dole a chod sa naraňajkovať. Vieš že teraz sa musíš udržať zdravá." povie jej matka. Takáto je odvtedy čo Sashi zistili rakovinu mozgu. Často sa u nich doma hádali len kvôli úbohej,chorej Sashi. Nechcela aby ju niekto ľutoval, no neznášala svoju matku len z toho dôvodu že k nej bola taká... Odmeraná,krutá. Ako keby sa jej láska k vlastnej dcére vyparila. Zrazu všetky tie sladké slová,milý prístup zo strany jej matky vyprchal. Čakala že ju jej matka podrží v tých najťažších chvíľach jej života. No ona sa zachovala otrasne. Ako keby sa za vlastnú dcéru hanbila. Len preto,že trpela rakovinou. Päť rokov sa Sasha trápila. Trápila sa pretože doma nemala dostatok podpory. Môžno od jej otca tá podpora bola veľká. Vždy s ňou bežal do nemocnice keď dostala jeden zo svojich záchvatov. Či už to bol epileptický záchvat alebo sa nemohla poriadne nadýchnuť. V ten osudný rok zisttili Sashi aj počiatočnú astmu. Musela brať tucty liekov. Či už ráno, na obed alebo večer.

,,Veď už idem." zamručala a postavila sa z postele. Na nohy si nazula svoje obľúbené papučky so zajačíkmi. A pomalými krokmi zišla do kuchyne,kde už sedel jej otec a čítal si nový výtlačok novín,ktoré im každý deň pristál pred dvermi od domu. To na Amerike nechápala. Prečo sú ľudia taký blbý a hádžu noviny k dverám? Čo ak niekto má psa,ktorý tie noviny vezme a rozhrýže? Tomu nikdy nerozumela. Vždy chcela vedieť aký idiot to vymyslel. Bolo to len zo žartu, či si niekto chcel privirobiť?

,,Dobré ráno,zlatíčko." milo sa na ňu usmial jej otec. Oplatila mu to jemným úsmevom.,,Ako si sa dnes vyspala?" jej otec bol v celku milý človek. Bol jedniná osoba ktorá jej ostala. Nemala kamarátov,nemala súrodencov. Mala len otca.,,Poď sa najesť. Odveziem ťa do školy." svoj pohľad znova uprie do novín a usrkne si čerstvo spravenej kávy,ktorú mal položenú na stole. Sasha len prikývla a z misy na ovocie si vzala jablko a zahryzla doň. Odkedy jej zistili to hrozné ochorenie,poriadne nejedla. Mala veľké depresie. O čom svedčia aj jazvy na jej pravom predlaktí.

Zjedla svoje 'raňajky' a odobrala sa do kúpeľne. Sprchu si už aj tak nestíhala dať, tak si len opláchla tvár a vysušila si ju. Nikdy sa nemaľovala. Nemalo to cenu. Načo sa bude maľovať keď nemá vlasy? Niekedy si bola sama sebe odporná. No ona bola v skutočnosti veľmi krásny človek. Čistá,nepoškvrnená duša, srdce plné lásky ktorú nemala komu darovať. 'Načo vlastne ešte žijem?' pýtala sa sama seba. Prešla do svojej izby,ktorú mala zladenú do modro-bielej. Milovala modrú farbu. Možno preto že to bola farba neba a ona sa naň rada a často dívala.

Zo šatníka si vytiahla modré džinsy a čierne tričko. Ktomu veštkému modrý voľný sveter a na hlavu si natiahla čiernu beanie čapicu. Cez plece si prehodila tašku a zišla dole. Prešla do chodby a nazula si svoje biele conversy. Otec na ňu čakal v chodbe. Pozrel na ňu a usmial sa. ,,Si krásna,zlatíčko.. Môžme ísť?" Sasha len mlčky prikývla a rozišla sa k dverám.

Otec s autom zastavil pred školou. ,,Drž sa.. Poobede pre teba prídem.." usmeje sa. Sasha len prikývne,vystúpi z auta a zhlboka sa nadýchne. Otec odíde Sasha sa zhlboka nadýche. A je to tu. Ďalší deň strávený v tomto pekle. Rozíde sa k školským dverám. Po stranách chodníka stáli ostaný študenti v jej veku. Keď okolo nich prechádzala,všetci stíchli. Ako keby v živote nikdy nevideli človeka trpiaceho rakovinou.

Vošla do školy a pri skrikách zbadala jeho.

Harryho Stylesa.

---------------------------------------

Oh.. taže prvá časť je na svete.. Dúfam že sa vám páči.. Viem že je o ničom no zachvíľu sa to začne vyostrovať. Poprosila by som vás aspoň jeden komentár. Priíímam aj kritku no chcálu ešte viac :DD ale nie.. I'm just kidding,I'm just kidding :D som rada za tých pár prečítaní a veľmi si to cením.. :)) Užite si časť..

With love LoLo_Patty_LoLo <3