The Survivor [H.S- SK fanfiction] COMPLETED

11.chapter- The End- We Love You <3

Nasledújuce ráno sa Sasha zobudila s obrovskými bolesťami hlavy. Myslela si že sa jej celé útle telo rozpadne na maličké kusy. Pomaly sa posadila. Bola sa týmto jej pohybom asi 100-krát znásobila.

To, čo ju však ešte väčšmi prekvapilo bolo mohutné telo hokejistu Pri spomienke na predchádzajúcu noc, sa usmiala. Vedela že to bola jedna z jej posledných. Vedela to podľa tej odpornej bolesti ktorú cítila v oblasti, kde sa nachádzal ešte odpornejší nádor.

Zo sedu na posteli, sa postavila, na čo sa jej v hlave zatočilo. Bolestivo si povzdychla a čo najrýchlejšími krokmi sa snažila dostať do kúpeľne aby si aspoň studenou vodou pretrela tvár.

Vošla do kúpeľne ktorá bola orámovaná modrými kúpeľňovými kachličkami a postavila sa pred zrkadlo.

Tá časť hlavy, kde sa nachádzal nádor, bola dosť značne napuchnutá. Malá blondína sa nahla nad umývadlo a opláchla si tvár. Bolesť stále nepominula, veď aj keby to išlo. Voda zatiaľ čarovná nie je. Aspoň nie u nich doma.

Znova takými istými krokmi sa snažila dostať z kúpeľne ako sa dostala do kúpeľne. Keď sa jej to podarilo, prešla k spiacemu Haroldovi a ruku mu položila na odhalené rameno a jemne ním zatriasla.

On sa len nepríjemne pomrvil, no spal ďalej. Malá, bledá blondína tento pohyb zopakovala. Načo sa jej dostalo len nesúhlasného zavrčania. ,,Ešte päť minút.."

,,Harry prosím ťa.. Vstaň.." doslova zaškemrá Sasha, čo už ale Harryho prebudí.

Takto zle jej naposledy bolo vtedy, keď jej zistili rakovinu. Cíti ako keby sa jej lebka čoraz zmenšovala a nestačila na kapacitu jej mozgu.

,,Sash? Čo sa deje?" prebudí sa Harry. Keď otvorí oči, pár krát zamrká aby videl normálne. ,,Musíš odísť." šepne, načo sa jej zatočí v hlave.

,,Nikam nejdem." začne prostestovať Harry. ,,Prosím.. Necítim sa dobre. Choď domov." šepne Sasha a modré kukadlá zapichne do tých smaragdových. ,,Nejdem." zatočí hlavou Harry a sadne si na posteľ, do rúk vezme tričko a pretiahne (LooooL :DD že pretiahne :D) si ho cez hlavu.

,,Veľmi ma bolí hlava. Zavolaj mojích rodičov a odíď.." vydýchne útla blondína a od bolesti jej po tvári stečie slza.

Nie je to od toho, že zomiera. Je to od toho, že ako ďalšia v poradí Harryho opustí. Vie, že toto sú jej posledné hodiny, ba minúty.

,,Neodídem." znova povie Harry a je dosť neoblomný. Má strach, no vie že ju nemôže nechať samú. Rýchlo sa oblečie a vytrieli z izby s cieľom nájsť rodičov utlej krásnej blondíny, ktorá prežíva svojích posledných pár minút.

Namieril si to rovno do kuchyne, kde dúfal že budú jej rodičia, a dúfal správne. Boli tam. Vošiel do miestnosti a videl ako sa na neho upriamily 2 páry očí.

,,Ty si kto?" povedal Sashin otec a noviny,ktoré držal v rukách, položil na stôl. Zadíval sa na Harryho nie veľmi príjemným pohľadom.

,,To je teraz skurvene nepodstatné. So Sashou niečo nie je v poriadku." povedal čo najrýchlejšie a najstručnejšie ako vedel. Matka zomierajúcej blondíny na neho vystrašene pozrela.

,,Čo sa deje?" povie a odloží nôž, ktorý celý ten čas držala v rukách.

,,Ja neviem. Vraví že ju bolí hlava." Harry si frustrovane zájde do vlasov.

,,Jane, volaj doktorku. Ja idem za ňou." povie Sashin otec, a postaví sa zo stoličky ,'vyletí' hore schodmi a namieri si to k Sashinej izbe. Harold jeho konanie opakuje, pričom jej matka už pri uchu drží telefón.

Otec vojde do izby a hneď prejde k posteli na ktorej sa nachádza ubolené telo malej blondíny. Sadne si k nej na posteľ a chytí ju za ruku. ,,Zaltíčko moje.. Nepotrebuješ niečo?" pozrie na ňu so slzami v očiach.

Sasha sa aj napriek pálčivej bolesti usmeje a prstom prejde otcovi po chrbte ruky. ,,Nie..Len.. V matkinej skrini mám odložené čierne šaty. Mohol by si mi ich prosím ťa doniesť?" usmeje sa Sasha.

Otec veľmi dobre vedel o aké šaty ide. Len nemo prikývol, postavil na z postele, venoval Sashi na čelo malý bozk a vydal sa do spálne, kde sa nachádzala s kriňa so šatami.

Sashin pohľad padol na Harryho stojaveho v kúte. Celý čas nečinne sledoval situáciu.

Sasha mu hlavou pokynie aby prešiel k nej, a o pár sekún si Harry ľahá na posteľ, a opatrne obíma Sashu okolo pása.

,,Sľúb mi to." šepla temer nečujne. ,,Sľúb mi že na mňa nezabudneš." zopakovala a pozrela mu do očí.

On na ňu najprv nechápavo hľadel a potom tomu pochopil.

Bála sa. Tak veľmi sa bála smrti, no nikomu nič nepovedala.

,,Nebudem ti nič sľubovať pretože ty nezomrieš."

-----------------------------------------------------------------------------------------------

OFICIÁLNY koniec The Survivor. Zajtra pridám epilóg a zároveň novú časť príbehu SCHOOL BAD BOY! :) Ďakujem za čítanie tohto krátkeho príbehu..

With love LoLo_Patty_LoLo <3