The Survivor [H.S- SK fanfiction] COMPLETED

7. chapter- A 'Date'

Malá blondína sa trochu zarazila nad Vickyinou poznámkou. Možno to nebola poznámka ale zarazenie určite.  ,,P..prečo? Poznáš ho?" opatrne a hlavne pomaly sa opýtala Sasha vysokej blondíny ktorá sedela v kresle naproti veľkej posteli.

Vysoká bruneta sa na ňu žiarivo usmeje. Prikývne. ,,Poznám ho."  povie so širokým úsmevom. Bruneta ho poznala až príliš dobre. ,,Je to môj brat." hrdo sa usmeje.

Malej blondíne srdce vynechá tep. Len na ňu bez slova pozerá. Bruneta sa zasmeje. ,,Neuveriteľné že? A k tomu sme dvojičky." Tak teraz je malá,blondína úplne vyvedená z miery. Oni dvaja sú súrodenci? A dokonca dvojičky? Vôbec sa nepodobajú. Aj keď tá výška a vlasy. Ale ako podľa toho mala vedeieť že to je brat so sestrou?

,,V..vôbec sa nepodobáte." stále vyjavene pozerá blondína. Vicky len prikývne. ,,Teraz už nie. Ale pred prvou rakovinou sme sa dosť podobali. Len oči nemáme rovnaké." smutne sa usmeje. ,,Kedy si vlastne dostala rakovinu?" zamyslí sa blondína, a až neskôr jej dôjde že to vlastne vyslovila nahlas.

Bruneta si potichu povzdychne. ,,U nás doma sa slovo rakovina nevyslovuje." to nakazené slovo vyslovila tižšie než tie ostatné, z dôvodu ktorý malá blondína nepoznala. ,,S Harrym sme si boli vždycky blízky." usmeje sa nad spomienkami so svojím o pár minút starším bratom. No potom sa jej krásne spomienky rozleteli ako piesok vo vetra a spomenula si na to obdobie, keď jej zistili rakovinu žalúdka.

,,Vždy to bol môj ochranársky starší brat, ktorý má pred každý ochránil, no vždy to bol on čo skončil s monoklom pod okom alebo natrhnutou sánkou." zasmeje sa vyskoká bruneta a blondína ju so zaujatím počúva.

,,Ale to bolo keď sme boli deťmi. Keď sa so mnou rozišiel môj prvý priateľ, no to bol skôr len kamarát, keď na to teraz spomínam, ale aj tak. Keď sa so mnou rozišiel, zamkla som s tu, v izbe a plakala do vankúša. Harry neprestajne klopal na dvere a keď som mu neotvárala, vošiel dnu oknom, ani neviem ako sa mu podarilo zo mňa dostať meno toho chalana, išiel za ním a vybil mu tri zuby." jemne sa uchechtne. ,,Bol mojím hrdinom, pritom sme rovnako starý."

Malá, chorá blondína, ktorá nemala ani jedného súrodenca, Veronicu nechápala. Nevedala aká je to súrodenecká láska. Ona ani poriadne nevedela aká je to láska, ktorú vám dávajú rodičia. Samozrejme, že skôr ju milovali obaja, no už zabudla aký to je pocit. Chcela si ho znovu pamätať, chcela si ten pocit vziať do hrobu- vedela že jej neostáva veľa času.

Aj keď jej ct-čko vyšlo úplne čisté, bez nejakých náznakov nových nádorov, cítila že jej organizmus, konkrátnejšie tá časť mozgu, čo jej ostala, nedokáže zvládať pracovať sama.

Každý deň, ju čoraz viac bolela hlava, síce to boli len také malé impulzy bolesti, no boleli čoraz viac, a boli čoraz dlhšie. Cítila sa čoraž slabšia, aj keď sa snažila vydržať do konca, vedela že to nezvláda.

,,A keď mi objavili v žalúdku tú hnusnú pijavicu, Harry sa zrútil. Možno že ešte väčšmi ako ja." povzdychne si bruneta a v jej krásnych azúrovo modrých očiach sa michne náznak trápenia,bolesti. ,

,Nerozprával sa so mnou. Každého ignoroval, skoro nikdy nevychádzal z izby. Aj keď vyšiel, išiel preč. A vtedy sa začalo všetko ostatné. Aj tá jeho zkazená partia. Začalo to len kvôli mne." po jej vpadlom líci jej stečie horúca slza. Bruneta zatvorí svoje oči, nad spomienkami ktore v nej vzbudzujú bolesť.

,,A potom,. ako mi žalúdok vzali, bol to zas ten starý Harry." usmeje sa. ,,A aj do teraz taký je. Chráni ma a pomáha mi." usmeje sa.

Malá blondína sa zarazí. ,,Ty nemáš žalúdok?" povie dosť prekvapene. Ako nemôže mať žalúdok ak je to jeden z najdôližejtíš orgánov?

Veronica sa nad jej otázkou len uchechtne. ,,Nemám. Vybrali mi ho a žalúdok mi urobili z hrubého čreva." usmeje sa

Malá blondína to konečne pochopí. ,,A ako si na tom s rakovinou teraz?" opýta sa Sasha, a to infikované slovo povie tižšie ako ostatné.

Veronica sa len smutne usmeje. ,,Moja rakovina sa rozšírila už aj do mojej pečene." Blondína sa zarazí. Myslela si že rakovinu už nemá. Respektíve jej markery sú nižšie. No zrejme tomu tak nebolo,. keď zomierala na ďalšiu z tých pijavíc, ako to povedala chvíľu pred tým.

,,Samozrejme o tom Harry nevie. Nechcem aby sa stalo to, čo sa stalo pred rokmi. Chcem ho mať na konci pri sebe." znovu jej stečie slza. V ten moment sa dvere do izby Vick rozletia, a v nich stojí usmiaty Harry. Zrejme si Sashu ešte nevšimol.

,,Vicky!" zasmeje sa. ,,Prečo zas plačeš?" kľakne si pred stoličku a zotrie jej slzu. ,,Je všetko v poriadku?" starostlivo na ňu pozrie. Veronica len s falošným úsmevom prikývne. ,,Všetko je v úplnom poriadku Harry. Len som tu Sashi." bruneta ukáže na utlu blondínu, nenápadne sa krčiacu na posteli.

Kučeravého športovca vystrie, postaví sa a pozrie na ňu. Zarazí sa. Pozerá na ňu.

,,Ty tu čo robíš?" dych sa mu zadrhne v krku. ,,Je to moja kamarátka, Harry, prišla ma pozrieť. Volala som ju." postaví sa aj vysoká bruneta. ,,Sasha, poď na chodbu." povie tvrdo Harry a ide k dverám na chodbu.

Malá,útla blondína sa postaví anasleduje mohutného športovca. Výjde za ním na chodbu a Harold za ňou zatvorí dvere. Postaví sa jej tvárou v tvár. Zhlboka sa nadýchne.

,,Pôjdeš so mnou na rande?"

------------------------------------

Nech sa páči, ďalšia časť. :)) Lásko mááá @VeronikaMalik zase sa tu vyskytuješ :D :3 :D

Ďakujem vám za to, že to niektorí čítate. :) Teraz to bude mať rýchly spád :)) Ak chcete, niekomu môžem venovať časť, stačí napísať do komentu :))

With love LoLo_Patty_LoLo <3