*Rok 2009*
,,Tvoj PET sken nám ukázal že máš rakovinu v pravej polovici tvojho mozgu.." dokončí doktorka a papiere položí na svoj stôl. Sasha zabudne dýchať a neurčitým pohľadom sa pozerá na doktorku. Teraz by najradšej vyskočila von oknom, ktoré sa nachádza priamo za ňou. ,,okrem toho sme u teba našli počatočné štádium astmy.To nie je až také zlé. Nemalo by sa to zhroršovať, no pre istotu pri sebe musíš mať vždy inhalátor. Vieš ako sa to používa?"rozpráva doktorka ako keby jej pred tým nepovedala že trpí rakovinou.
Sasha je v dosť veľkom šoku. Pomalým pohybom hlavy zo strany na stranu, dá doktorke signál, že nevie ako sa s inhalátorom pracuje. Doktorka k nej pristúpi sa začne jej to vysvetľovať, no Sasha ju vôbec nepocúva. Práve zo seba vyúustila svojho ducha.
Jej osobnosť, zomrela. Už nie je nič. Len malým kĺbkom trpiacim rakovinou mozgu. Snaží sa v sebe udržať slzy ktoré aj tak nad ňou vyhrajú a prederú sa cez jej slzné kanáliky a začnú jej tiecť po tvári.
,,Všetko bude v poriadku Sasha. Môžeš sa z toho dostať. Ak budeš dodržiavať všetko čo ti doktori nakážu, vyliečiš sa." snaží sa ju povzbudiť jej matka úplne ľadovým hlasom. No tá malá blondína veľmi dobre vie, že nič nebude v poriadku. Zomiera. Pomaly zomiera. A nikto to nezastaví. Môžu to len spomaliť.
Ona vie že to je jej koniec. Koniec malej hnedookej blondíny.
*Súčastnosť*
Sasha neistým krokom kráča k svojej skrinke. Má z neho strach. Ani nevie prečo. Možno že je to jeho výzorom. Už len tým ako vyzerá, si u nej vybudoval rešpekt. Rozprávali sa len pár krát a neboli to nejako zdĺhavé rozhovory. Ani sa jej len nepozdravil. Proste si od nej vypýtal domácu úlohu alebo esej ktorú mali mať napísanú. Nesprával sa k nej ako k nejakému 'rakovinovému' dieťaťu.
Bol k nej čiastočne odmeraný. Ona vlastne ani nevedela či sa jej to páči alebo nie. Každý s ňou zaobchádzal ako s človekom ktorý mal byť už dávno po smrti. A to ona mala byť. Už 5 rokov mala byť mŕtva. Nemala tu byť.
Smrť jej nevadila. Vadilo jej to, že ľudia by na ňu určite zabudli. Pred školou by pár dní vysela čierna vlajka, na znak toho že zomrela, no nikto by nevedel kto zomrel. Bála sa toho že by si na ňu nevspomenuli ani jej vlastný rodičia. Bála sa toho že jej matka bude šťastná že 'to čo im pridávalo starosti' zomrelo.
Už niekoľko krát sa chcela zabiť. Niekoľko krát chcela zjesť viacero tabletiek naraz, no jej telo už je immúne voči množstu tabletiek ktoré skonzumuje.
Prešla k skrinke a nenápadne si chcela vziať učebnice na následujúcu hodinu, a nenápadne sa vytratiť. Čo sa jej aj podarilo. Ani si ju nevšimol. Na jednej strane bola rada, no na druhej strane ju to mrzelo. Jemne si povzdychla a vyrazila do učebne biológie.
Vošla do triedy kde už väčšina študentov sedela na svojom mieste. Sasha prešla k postednej lavici a sadla na stoličku k oknu. Lakte si položila na lavicu a hlavu si podoprela dlaňami. Zrazu sa dvere otvorili a jej do uší vbil jeho prenikavý smiech. Milovala to. Bola to hudba pre jej uši.
No kto v ich škole, triede, v meste nemiloval Harryho Stylesa? Ani nevedela prečo bol taký obľúbený a slávny. Domnievala sa,že to je jeho výzorom. Možno že nebola jediná u koho vyvolával rešpekt. Sadol si do lavice hneď vedľa tej jej. Ona sa len jemne usmiala a oprela sa o stoličku.
V ten moment sa do triedy prirútila učiteľka a postavila sa pred tabuľu.Všetci v triede sa postavili. Učiteľka, pani Montgomeryová, si poupravila veľké okulaire na svojom nose a očami preletela po triede.
,,Ako vidím sme tu všetci." usmiala sa ,,študenti, budem hovoriť kým sme tu všetci, aby ste sa nevyhovárali." pozdvihne obočie a do ruky si vezme papiere čo si medzitým položila na stôl. ,,Ako viete, o chvíľu nás čaká koniec prvého semestra a tak vám musím uzatvoriť známky. Pre niekoho to budú dobré známky, pre niekoho až tak dobré nebudú." povzdychnem si. Nebavia ma tie jej zdĺhavé reči. Chcem ísť domov, ľahnúť do postele a spať.
,,Tak som sa rozhodla že mi o mesiac odovzdáte prácu na tému 'Choroby ľudstva'." Sasha sklamane zatočí hlavou. 'to nemôže myslieť vážne' povie si pre seba. Po triede sa rozoznie nesúhlasné bučanie a mučanie. ,,A preto som vás rozdelila do dvojíc. Nebude sa rozdeľovať sami. Viem akoby to dopadlo, a kedže by ste mali posilňovať vzťahy vo vašej triede, dala som do dvojíc takých ľudí, ktorý v sebe majú určitý potenciál." Sasha si prstami prešla po tvári a počúvala učiteľku.
Pani Montgomeryová konečne našla zoznam s menami študentov, ktorý budú spolupracovať. ,,Ešte posledná informácia. Akonáhle prečítam vaše meno, už s nemôžte s nikým vymeniť. A hneď si k tej osobe presadnete." malá blondínka sa ešte viac utiahla na svojej stoličke.
,,Calvin a Mellisa.." ozve hlas učiteľky cez triedy a nesúhlasné zamurčanie Calvina, keď si k nemu Mellisa presadne. Sasha ďalej počúva učiteľku. ,,Ella a Craig." povie znovu učiteľka, no tentokrát sa ozve zapištanie. Sasha sa pozrie na Craiga a jemu na tvári hraje radostný úsmev.
,,Max a Paige." tentokrát sa v triede neozve žiaden súhlasný výkrik alebo nesúhlasné zamrnčanie. Tak to pokračuje asi ďalších 5 minút, kým učiteľka vymenuje všetkých ostatných študentov len Sasha svoje meno ešte nepočula.
,,A nakoniec dvojica od ktorej očakávam ten najlepší výkon, pretože obaja si prešli skoro tým istým. Sasha a Harry." Dopovie učiteľka a Sashi sa zastaví srdce.
------------------------------------------
Ďakujem vám za to že to čítate aj keď osobne si myslím že to nie je až také dobré ako som si myslela no teraz sa to začne :33 naviem sa rozhodnúť medzitým aký bude Harry :O ešte raz vám dakujem a poprosila by som vás aby sme mi napísali vaše názory na tento príbeh :)
With love LoLo_Patty_LoLo