4.chapter- 'I want to die'

554 27 6
                                    

*Rok 2009*

Malá, útla blondínka prekonala svoju prvú nárku chemoterapií. Jej krásne vlasy, odleteli ako jesenné lístie. Niekde do neznáma. Svoj voľný čas, či už sa jej to páči, alebo nie, trávi v nemocnici na onkologickom oddelení.

S tým, že zomrie, sa už zmierila. Zrejme jej život nebol doprianý. A tak to malo byť. Každý z nás má svoj osud, svoju náplň v živote ktorú má určenú.

No stále, aspoň malou dušičkou verí, že sa jej podarí vyliečiť sa. Že ona sa z toho dostane. Veď ako sa hovorí. Nádej umiera posledná. Aj keď je tá nádej len maličká, nikdy nesmieme prestať veriť. Tieto prvé dva týždne jej 'rakoviny' boli dlhé, smutné,uplakané. Na smradľavej nemocničnej izbe je sama. Začo je aj patrične vďačná, no nemá sa ani s kým rozprávať.

Posledné dni, do seba nedostala ani kúsok jedla. A to, čo sa jej podarilo stráviť, hneď vyvrátila. Už ju to nebavilo, a vedela že je len na začiatku dlhej cesty, na ktorej musí prekonať sama seba. Neexistuje, aby sa jej rakovinu podarilo ten 'súboj'  vyhrať. Je to marný boj. Ak aj sa vylieči, na 80% sa jej rakovina vráti.

No ona sa o výhru súboja ,sama so sebou, pokúsi vyhrať. Musí.

*Súčastnosť*

Sasha sa po škole rozhodla že pôjde na obed. Pomalými a lenivými krokmi kráčala k jedálni. Už bola pár metrov od jedálne keď ju niekto nechutne zvalil na zem. ,,Pozeraj pod nohy,socka!" začne sa smiať Niall. Bože, ako ona toho chlapca neznáša. K Sashi príde vysoká brunetka, s nakrátko ostrihanými vlasmi. Pod očami má obrovké čierne kruhy a jej telo je vyziabnuté. Podá jej ruku, aby sa jej pomohla postaviť. Blondína, teraz už bez vlasov, jej ruku váhavo podá.

,,Ahoj, ja som tu nová.." placho, skôr hamblivo sa usmeje vysoká bruneta. ,,volám sa Vicky." podá jej ruku ako na znak zoznámenia sa. Sasha ju prijme a tiež sa predstaví. ,,Ahoj, rada ťa spoznávam Vick.. Ja som Sasha.." povie bez emócií.

Bruneta si ju prejde od hlavy po päty. ,,Čo ti je?" potichu sa spýta malej, útlej blondíny. Sasha si len povzdychne. ,,Mám rakovinu." povie takmer nečujne. Bruneta sa prekvapene zatvári. ,,Nečakala by som na škole niekoho ako som ja." jemne sa na ňu usmeje. Blondína na ňu ostane hľadieť. Sama neverí svojím ušiam. Aj ona má rakovinu?

Bruneta asi pochopila na čo malá blondína myslí. ,,Áno, aj ja mám rakovinu." prikývne. ,,Nemohli by sme sa o tom rozprávať niekde inde?" konečne niečo povie aj Sasha.

Bruneta sa zamyslí a potom prikývne. ,,O piatej u mňa?" usmeje sa. Sasha zaváha, no nakoniec prikývne. Už by bolo načase si nájsť nejakú kamarátku. ,,Len ja neviem kde bývaš." uchechtne sa. Brunetka sa zasmeje. ,,Vlastne máš pravdu. Ja som taká hlúpa. Dáš mi tvoje číslo?" usmeje sa a vyberie telefón. Blondínka jej nadiktuje svoje číslo. ,,Ďakujem.. Ja ti potom napíšem SMS s mojou adresou." venuje plešatej blondínke žiarivý úsmev.

Sasha sa s brunetou rozlúči a nakoniec usúdi, že ísť do jedálne nebude až taký dobrý nápad. Otočí sa, a ide smerom k východu školy.

Cez chodby prejde s hlavou zvesenou až niekde pri svojich kolenách. Keď výjde von, slnko krásne zahreje jej bielu, chudú tvár. Sasha sa v duchu usmeje a privrie oči aby mohla nasávať vytamín D zo slnečného žiarenia.

Stojí tam tak asi minútu keď za sebou začuje známy smiech. ,,Plšina medituje?" smeje sa Niall a všetci ostatný s ním. Sashi do očí vojde jedna slza. No nie je to slza smútku, alebo ľútosti. Je to slza z jej nervov. Otvorí oči, a pred sebou zbadá auto svojho otca.

Prejde k nemu svetelnou rýchlosťou. Nasadne a jej otec sa na ňu žiarivo usmeje. ,,Ahoj zlatíčko. Ako bolo v škole?" usmeje sa, naštartuje.

,,Ušlo to." zamrmle blondinka a oprie sa o sedadlo v aute, dúfajúc že sa v ňom stratí tak, aby si ju nikto nevšímal. Dúfajúc že v ňom nájde vchod do Narnie. Ale žiaden vchod nenašla. Čo sa dalo očakávať. Otec vyrazil domov.

,,Dnes k nám príde jeden môj spolužiak, aby sme spolu urobili projekt." zamrmle blondína. ,,To je úžasné. Je to tvoj kamarát?" jedným okom pozrie na ňu. Sasha zbesilo zatočí hlavou.,,Nie, to nikdy."

,,Prečo nie?" nechápal ju postarší pán, ktorému cez jeho blonďavé vlasy prekúkalo pár bielych vlasov. ,,Pretože je to idiot." špne Sasha a hlavu otočí k oknu.

Po pár minútach sa ich športová Toyota, strašieho modelu zastaví pred malým, žltým domom. Sasha vystúpi tak rýchlo, ako nastúpila. Chce čo najrýchlejšie ležať v svojej izbe aj keď vie, že dnes ju čaká stretnutie, s tým debilom Stylesom, a dokonca ešte aj v jej 'úžasnej' malej izbičke.

Podarí sa jej rýchlo sa premiestniť do izby a s hlbokým výdychom za sebou zatvorí dvere.

Pozrie na hodinky. Čas ukazuje pár minút pred druhou. Za chvíľu by tam mal byť. Malá blondína bez vlasov začína byť nervózna. Ako sa má správať v jeho prítomnosti? Čo ak sa nejako strápni? Počkať, veď oni ju strápňujú každý deň. Už sa horšie strápniť nemôže.

Prezlečie sa do starých, obnosených teplákov a šedého trička. Na jej hlave bez vlasov, si nechá čiernu beanie čapicu. Rozvalí sa na svoju obrovskú posteľ a zatvorí oči. Začne sa z ničoho nič usmievať. No úsmev jej z jej popraskaných pier hneď zmizne keď na príjazdovej ceste začuje auto.

Pozrie sa cez okno, a uvidí Harolda ako vystupuje z obrovského čierneho Range Rovera. Povzdychne si. Zrazu začuje zvonček a kroky, ako idú otvoriť dvere. Sasha si sadne na posteľ a čaká čo bude ďalej.

Sashina mama otvorí dvere. ,,Ahoj, hľadáš niekoho?" opýta sa, a premeria si Harryho pohľadom. Harold sa na ňu usmeje. ,,Prišiel som za Sashou." mama na neho pozdvihne obočie. ,,Aké je tvoje meno mladý muž?" 

Harold na ňu zarazene pozrie no nakoniec sa jej predstaví. ,,Harry Styles." povie svoje meno a čaká že ho už konečne pustí ďalej. Postaršia pani sa zatvári zarazene a pustí ho. ,,Je u seba v izbe. Prvé dvere naľavo." ukáže mu na schody a znova sa stratí v kuchyni.

Harry pokrčí ramenami a ide k nej do izby. Sasha sedí na posteli a skenuje dvere. Kľučka na nich sa o chvíľu pohne a dovnútra jej izby vojde chalan s drzím úškľabkom na tvári.

,,Tvoja nočná mora prišla, Simonsová." zasmeje sa. Malá, utla blondína chce v tento moment zomrieť.

--------------------------------

Okeeey.. Takže tu máte časť :) Nieje to to, čo som si predstavovala no aspoň niečo. Chcem poďakovať jednému úžasnému dievčaťu @VeronikaMalik .. ženo moja! Tu še máš! :D Táto časť patrí len a len tebe ;) Užite si časť ;)

With love LoLo_Patty_LoLo <3

The Survivor [H.S- SK fanfiction] COMPLETEDWhere stories live. Discover now