The Survivor [H.S- SK fanfiction] COMPLETED

5. chapter- 'You are beautiful'

*Rok 2009*

Prvé týždne chemoterapií má za sebou. Dnes, je deň, kedy podstúpi ďalší PET sken. Malá blondínka nevie čo od toho čakať. Úspech či sklamanie? Pochopiteľne, má strach. Je len osem hodín ráno. O pol hodiny pre ňu prídu. Už chce ísť domov. Už che ležať vo svojej mäkkučkej posteli, nie na tomto tvrdom nemocničnom lehátku. 

Čo bude ak sa vráti domov? Každý ju zavrhne či opak, budú jej podporou? Dúfa že by to mohla byť tá druhá možnosť. Už stratila v živote príliš veľa. Príliš veľa sa jej v živote stalo zlého. Ktorý teenager z jej okolia môže povedať že trpí rakovinou mozgu a astmou zároveň.

Neznášala svoj osud. Svoje životné predurčenie. Chcela ešte žiť. No z jednej časti tomu aj chápala. Kto by chcel na svete takú potvoru ako je ona? Každý deň si opakovala aká je nemožná. Aká je nepotrebná. Jedným slovom. Sebaľútosť. Neznášala to, a aj napriek tomu to robila. Ľutovala sama seba, aký otrasný život musí znášať. Aká to je nespravodlivoť že práve ona je chorá.

V nemocnici sa konali detské sväté omše. Každé dieťa sa ich mohlo zúčastniť. Aj Sasha bola veriaca. Aspoň svojím vierovyznaním. Svojou malou, nepoškrvnenou dušičkou, bola atheistka. Neverila v Boha. Obviňovala ho za to, čo jej urobil. Neznášala ho. Ani sama to nepochopila prečo neznášala Boha. Bol to jej osud, vesmír. v svojom DNA mala zakódované to, že rakovina sa u nej prejaví. No bola vo veku, v ktorom takéto veci ešte nedokázala pochopiť. Možno by ich aj pochopila, no ona si svugerovala jednú vec, a tej sa držala.

Pol hodina, jej neprestajného premýšľania nad životom ubehla vskutku rýchlejšie než očakávala. Vo dverách stála vysmiata doktorka Ella a čakala kým sanitári prevezú malú,zruinovanú blondínku na CT-čko.. [PET sken].

Po pár minútach dorazili do veľkej bielej miestnosti v ktorej strede sa nachádzal veľký biely prístroj a oproti nemu sa nachádzalo priesvitné plexisklo, za ktorým sa nachádzala miestnosť plná doktorov v bielych plášťoch, ktorý sledovali ako malú blondínu vkladajú do oného bieleho prístroja.

Hlavu musela mať v jednej polohe, nemohla sa ani pohnúť. Bolo to temer nemožné, keďže prístroj vydával nepríjemné hučiace zvuky.

Približne po 10 minútach ju vytiahli. V hlave mala ozvenu, a hlas doktorky Elly počula asi 70x...

Sanitári ju znovu odviedli na jej izbu. To, čo ju teraz trápilo najviac, bola nevedomosť. Nevedomosť čo s ňou je..

*Súčastnosť*

,,T..tak.. o čom to budeme písať?" šepne malá blondína s beanie čapicou na hlave a sleduje svoje červené nehty na rukách. Zrazu pocíti tlak, čož znamenalo, že Harry si sadol vedľa nej. Cítila jeho krásnu vôňu a telesné teplo. Ich stehná a ramená sa dotýkali. Sasha začínala byť nervóznejšia. Nikdy pri nemu nebola takto blízko. Nikdy pri niakom chlapcovi či mužovi, okrem jej otca, nebola takto blízko.

,,Bojíš sa ma?" opýta sa kurčeravý športovec, s pohľadom upretým na malú chorú blondínku. Sasha len záporne pokrúti hlavou ,,Nie, zatiaľ nemám dôvod sa ťa báť." uchechtne sa.

,,Tak prečo sa celá trasieš?" chytí ju za jej studenú, bielu ruku. ,,A prečo si tak studená?" druhú ruku jej položí na vpadnuté líco.

Malej blondínke podskočí jej nepoškvrnené, nemilované srdiečko. ,,Trasiem.. trasiem sa od nervozity." šepne zahanbene. ,,A studená som pretože, nemám časť mozgu, tým pádom sa moje telo neprekrvuje tak, akoby malo." šepne.

,,Ty nemáš časť mozgu?" opýta sa jej neveriacky. Malá,útla blondína sa uchechtne. ,,Nechcem o tom rozprávať?" skloní hlavu.

,,Ako dlho?" opýta sa vygumovaný športovec znova. ,,Päť rokov." povzdychne si Sasha. ,,Päť rokov zomieraš či prežívaš?" položí jej ďalšiu otázku. Sasha sa zamyslí nad tým čo sa opýtal. Ani ona sama nevie či zomiera alebo prežíva. Bolo to pre ňu zložité. Všetko to, čo teraz prežívala,cítila.

,,Zomieram." usmeje sa. ,,Zomieram už dlhých päť rokov a stále som tu. Stále žijem, dýcham. No istým spôsobom aj prežívam. Je to začarovaný kruh udalostí." usmieva sa.

,,Prečo sa pri slovách, v ktorých mi rozprávaš že už prakticky zomieraš, usmievaš?" zamračil sa nad tým čo mu pred tým povedala.

,,Pretože ja to už beriem s úsmevom." jej nervozita a strach boli ako keby mávnutím čarovného prútika fuč. Len tak sa vyparili.

,,Ale to, že ešte žiješ, znamená že Boh má s tebou ešte nejaké plány. Nemyslíš si?" prstom jej jemne prejde po dlani.

,,Neverím v Boha. Podľa mňa žiaden Boh neexistuje. Žiadne nebo,žiaden posmrtný život." odsekne. Haroldovi jej odpoveď vzala dych.

,,Poďme sa radšej venovať tej úlohe. Čo navrhuješ?" pozrie na ňu,postaví sa. ,,Prečo sa teraz správaš tak? V škole si hnsný debil." povie mu a on sa na ňu usmeje. ,,Ja to viem. No nemám na výber." malá blondínka zatočí hlavou v znaku nesúhlasu. ,,Nie. Človek má vždy na výber. Má možnosti z ktorých si môže vybrať." pokrčí ramenami rozhorčená,chorá blondínka.

,,Máš pravdu." zasmeje sa kučeravý idiot tým svojím krásny chrapľavým hlasom ktorý ona tak miluje. ,,Teraz si ma dostala. Čo tak čierny kašeľ?" zamyslí sa.

Sasha sa rozhodne nechať tému o jeho správaní v úzadí a začne sa sústrediť na tému projektu. ,,To znie skvelo." prikývme, vezme si na kolená notebook. ,,Odkiaľ budeme čerpať pramene?" zamyslí sa. ,,Wikipédia to asi nebude. Odtiaľ to bude mať každý. Čo tak, keby som zašla do archívov v meste?" vedie monológ úchvatná malá blondínka.

Kučeravec sa len zasmeje. ,,Si nejaká odhodlaná, nemyslíš?" pozrie na ňu sadne k nej. ,,Nie som odhodlaná. Len si všetko musím užívať ako keby to bolo moje posledné." na notebooku si zapne webový prehliadač a zadá adresu Goole-a.

Cíti na sebe Harryho pohľad. Malá blondína sa snaží odolať pokušeniu pozrieť na neho..

,,Si krásna, Sasha." šepne Harry a malej blondíne sa zastaví jej krehké srdiečko.

-----------------------------------

ďakujem vám za všetky videnia,prečítania či ako sa to volá :D :* túto časť venujem mojej láske @IvaManne ... :) užite si časť ;)

With love LoLo_Patty_LoLo <3