*2009*
Už ubehli 2 týždne, čo jej diagnostikovali rakovinu. Dnes ju čaká prvá chemoterapia.
Bojí sa toho. Jej krásne dlhé blond vlasy pôjdu pomaly dole. Povedali jej že má pred sebou len 2 roky života ak chemoterapia nezaberie.
Jej sny,jej budúcnosť bola v háji. Za 2 roky nestihne dokončiť ani len strednú, nie to ešte získať vysokoškolský titul, násjť si manžela všetko to, po čom túži dievča v tínedžerskom veku. Ona ešte nemala ani šancu získať svoju prvú pusu. Nemala ešte ani priateľa. No v jej veku to je normálne. Má len 13 rokov.
Odkedy začala brať lieky, celá napuchla. Keď sa na seba ráno pozerá do zrkadla, pripadá si ako nejaký melón. No jedlom to určite nie je. Poslednú dobu neje, niekedy ani nepije. Len leží na svojej posteli zakrytá dekou až po bradu a pozerá na strop aj niekoľko hodín. Upadla do ťažkých depresií. Ak by mala priateľov, určite by sa z nich dostala a dokonca by aj mala chuť bojovať s rakovinou. No ona nebojuje s rakovinou tak docela. Ona vlastne bojuje sama so sebou. Rakovina už je jej súčasťou. Vždy bola. Rakovina je v každom z nás, no nie u všetkých sa prejaví. A u nej sa to stalo. Stala sa jej neoddeliteľnou súčasťou.
,,Ak liečba a chemoterapie nezaberú, budeme ti musieť odobrať časť mozgu Sasha.." povie jej doktorka Ella Rodriquezová. ,,J-je to nutné?" ozve sa potichu,teraz už krátko vlasá,napuchnutá blondínka.
,,Áno Sasha, je. No v tom prípade by si sa už na trvalo musela presťahovať sem, do nemocnice. No v tom lepšom prípade, brala by si len určitý druh liekov. No teraz je ešte veľmi krátka doba, aby sme povedali ako na tom je tvoje štádium rakoviny.."
Malá blondínka sa pri slove rakovina ošije. Neznáša to slovo. ,,Doktorka Ella.. nemohli by ste si namiesto toho slova nájsť nejaké iné? Nerobí mi dobre.." šepne sa skloní hlavu,
,,Oh..Samozrejme zlatíčko.. Inak, nechcela by si sa pridať k nemocničnej skupine detí ktoré sú na tom rovnako ako ty? Možno sa tu aj s niekým skamarátiš." usmeje sa na ňu doktorka Ella.
Sasha len prikývne. Ďalšie trápne skupiny a sedenia, ktoré jej aj tak len pridajú na starostiach....
*Súčastnosť*
Hneď ako to profesorka dopovedala, zastavil sa jej svet. Obraz pred jej očami ako keby zamrzol. Ona s Harrym? Má pracovať na spoločnom projekte? Jeden mesiac? Rukami si pretrela oči, aby zistila či sa jej to náhodou nesníva. Ako keby nie kto tam hore vedel, že to bolo jej najtajnejšie prianie. Viesť s ním normálny rozhovor.
Zrazu sa ako keby prebrala z tranzu a začula smiech jeho kamošov. Harry bol viditeľne šokovaný tým, čo učiteľka povedala. Nechcel aby niekto vedel čo sa stalo takmer pred 5 rokmi. Malo to byť tajomstvo.
,,Tak to Hazz aspoň dostaneš dobrú známku a neprepadneš.." smial sa niekto z jeho partie. Vyzeralo to ako Niall.
Niall bol jeden z jeho najlepších kamošov. Nižší blondiak s prenikavými modrými očami a nakazlivým smiechom. Až na to, že to bol absolútny blbec. Vôbec sa nevedel správať. Či už k dievčatám, profesorom/ profesorkám alebo dokonca k svojim vlastným najlepším kamarátom. Neraz ho Sasha počula ako im dáva nie veľmi pekné prezývky. Jedinému komu takú peknú prezývku nedal, bol Harry. Asi sa ho vážne bál.
,,Sklapni ty idiot!" zvýši na neho hlas Harry. ,,No tak.. uznaj, že mám pravdu." naďalej sa smial Niall. Harry mu ukázal prostredníček a presadol si k Sashi. Jej srdce podskočilo od radosti keď počula ako sa vedľa nej odťahuje stolička a jeho mohutná postava si sadá vedľa nej. Jeho vôňa onedlho omámila jej čuchové zmysly. Voňal tak.. Mužsky. Tak.. krásne..
Jej sny sa aoutomaticky rozplynuli keď sa k nej ozval.
,,Teraz ma pozorne počúvaj.. Každý deň sa na jednu hodinu stretneme u teba doma, napíšeme ten kurvený projekt či čo to je, a všetko medzi nami skončí. Rozumieš ma?" povie až príliš drsným tónom, ktorý útlu blondínky, teraz už bez vlasov, náramne bolí.
Sama ani nevie prečo. Možno od neho čakala trochu viac ľútosti? Nie,nie.. Ľútosť nie je to správne slovo,. Možno trochu viac ohľaduplnosti. Sasha len letmo prikývne v znaku že to pochopila.
,,Som rád že sa chápeme. Teraz mi napíš adresu tvojho domu, aby som vedel kam mám prisť.." podá jej papier a pero. ,,Teda ak vieš písať." zasmeje sa nad svojou hlúpou poznámkou a jeho kamaráti s ním. Bolelo ju to. Vždy jej bolo jedno čo si o nej ľudia hovorili a šepkali. No teraz to z neznámeho dvôvodu bolelo.
Celý čas sa na ňu pozeral tým jeho prenikavým, zeleným, pohľadom. Nevedela čo od neho čakať. To on od nej taktiež nie. Ona bola ako časovaná bomba a to, všetci veľmi dobre vedeli. Možno preto sa stránila ľudí. No k nemu ju to nejako priťahovalo. Ako keby v ňom cítila akúsi podporu v svojej chorobe, čo nebolo možné. Bol to len arogantný debil.
Arogantný, krásny, príťažlivý, sexy namyslený debil. Nič iné nebol.
Sasha nakoniec vzala do ruky pero a napísala naň jej adresu. Papierik mu pomaly a neisto posunula svojimi trasľavými a studenými rukami.
On sa pozrel najprv na napierik a potom na ňu. ..Uvidíme sa o 2..." postavil sa a odišiel od nej.
Uvidíme sa o 2.. Celý čas, čo strávila v škole jej tieto slová blúdili po rozume.
----------------------------------------
Táákže.. Tu máte ďalšiu časť.. Teraz sa to pomaly začne :) dúfam že vás to balí a budete to čítať aj naďalej :) dakujem vám :))
With loveLoLo_Patty_LoLo <3
![The Survivor [H.S- SK fanfiction] COMPLETED](https://img.wattpad.com/cover/23469509-64-k860817.jpg)