2.

487 28 2
                                    

V spätnom zrkadle jedným očkom pozorujem Chrisy, v rúčkach drží svoju obľúbenú plyšovú hračku. I keď je z nej veľká školáčka nezaprie v sebe  detskosť a hravosť.
Chrisy, obetovala by som pre ňu celý svet ak by bolo treba aj samú seba. Zázrak, ktorý mi bol zoslaný zo samého neba, keď som si pred rokmi zlomená nevedela predstaviť čo ďalej, keď som na pokraji síl uvažovala len o tom ako moje trápenie ukončiť. Ako necítiť bolesť, necítiť nič.. Ako sa cez všetko preniesť..
STAČÍ!!.. zakričí moje podvedomie.. Čo sa to s tebou deje. Toto nie si ty..
    
"Zlatko" oslovím jemne Chrisy, "ako bolo v škole?"

"Dnes sme sa učili ďalšie písmeno v abecede, pani učiteľka povedala, že viem písať najkrajšie písané l z celej triedy", pochváli sa Chrisy na jeden nádych.

"O tom nepochybujem, o chvíľku budeme doma, rada sa na to pozriem" dodám a zbadám žiarivý úsmev na jej tvári.

..Ten úsmev....

"Mami, mami.. hallo" dožaduje sa pozornosti.

"Prepáč, nad niečím som sa zamyslela." dodávam potichu a snažím sa o úsmev.

Príjazd k bytovému komplexu je už na dohľad, vchádzame do podzemnej garáže, parkujem na obvyklom mieste a zhasínam motor auta. Pozriem na svoje dievčatko a zahlásim, "vystupovať, vaše veličenstvo", úprimný detský smiech ma na chvíľu prinúti zabudnúť aký ťažký deň mám za sebou.

Cestou k výťahom, premýšľam nad prípadom pani Huniganovej a opäť ma prepadá pocit beznádeje. Ako sa posunúť ďalej, verím, že informácie od Karla nám nejako pomôžu.

Výťahom sa v vezieme na najvyššie poschodie, a o chvíľu sa ocitáme za dverami nášho mezonetového bytu. Jemné cinknutie kľúčov na sklený podnos sa rozleje do celého priestoru.

"zlatko umyť rúčky, pozrieme sa čo nám teta Ruth pripravila na večeru" zahlásim a pomaly vchádzam do priestrannej kuchyne, ktorá je mojím obľúbeným miestom.
Počas víkendov, kedy trávim všetok svoj voľný čas doma s malou Chrisy je práve kuchyňa mojim útočiskom, kulinárske umenie v našom podaní nemá obdoby. Otváram dvierka na rúre a zmysly mi ovali vôňa čerstvo upečených lasagni.

"hmm" povzdychnem si.

Ruth..stretli sme sa úplne náhodne, pred šiestimi rokmi v nemocnici. Táto milá dôchodkyňa sa stala mojou butľavou vŕbou, mojim svetlom v ťažkých chvíľach. Mojou domácou, ktorú som po príchode maličkej na svet potrebovala. Rozbiehajúca sa firma a dieťa má stali nemalo síl, a  Ruth som mala oporu matky..ktora tu už nebola.

"Kam si sa zatúlala, je čas večere, teta Ruth nám pripravila tvoje obľúbené jedlo.. Lasagne" zakričím o čosi hlasnejšie aby ma počula.

"yummy" kričí z chodby a už sadá za stôl a labužnícky ovoniava jedlo na tanieri.

Tieto spoločne večery milujem, keď sa Chrisy ponorí do perín a v rukách zviera svoju obľúbenú knihu..Čítali sme ju hádam tisíckrát, a stále so zatajeným dychom počúva príbeh a Snehulienke a siedmych trpaslíkoch.

"zrkadlo, zrkadlo povedz, že mi kto je na tomto svete najkrajší... ty kráľovná moja ty.. ty si najkrajšia.. niet krajšej devy od teba" potichu zakladám záložku do knihy a zatváram ju. Útulnú detskú izbičku osvetľuje teplé svetlo sálajuce z rohu nad posteľou, svetielka šťastia, ako ich Chrisy nazvala, pomalým krokom prechádzam k dverám. Ocitne sa v obývačke, ktorá tvorí podstatnú časť tohto bytu, spolu s kuchyňou sú to jediné dve otvorené miestnosti..

Z kuchyne si beriem pohár vína a presúvam sa do pohodlia veľkého gauča. Načiahnem sa za svojím laptopom, v snahe prejsť ešte nejaké podklady k prípadu pani Huniganovej.

Hunigan holding, je spoločnosť s dlhou históriou na britskom trhu, zaoberajú sa lodnou prepravou, vlastnia niekoľko realitných kancelárií, dokonca sa povráva, že aj londýnske noviny spadajú pod nich. V skutku zaujímavé portfólio.

.. Stratený dedič, podľa informácií by mal mať okolo 35 rokov, posledná stopa je sirotinec u Sv. Bethany, ktorý vyhorel pre niekoľkými rokmi, spolu so všetkou evidenciou...premýšľam, neustále dookola pozerám do spisov v počítači, nič... Niečo nám uniká, ako je to možné. Vyriešili sme už mnoho prípadov, v podvedomí sa mi vybaví jeden z najdôležitejší.

Flashback

Priamo z práce, smerujú moje kroky domov, domov dá sa nazvať jednoizbová garzónka v najhoršej štvrti mesta domovom. Nie je snáď domovom miesto, kde sa človek cíti bezpečné, kde sa vráti po ťažkom dní s radosťou, kde ho niekto čaká. Áno, takýto domov raz budeme mať.. Jemne si prejdem po vypuklom brušku a pokračujem ďalej studenými ulicami Londýna.

"ahoj Amber", zdvihnem telefón, ktorý sa mi rozozvoní v taške. "som na ceste domov, podarilo sa.. Mám tie dokumenty " trpko sa pousmejem.

Naš prvý veľký prípad.. O naše služby prejavila záujem vplývna firma, ktorej cieľom bolo odhaliť obzvlášť nekalé praktiky budúceho partnera. Zaistenie akýchkoľvek diskriminujucich informácií nám mohlo, zabezpečiť významného klienta a s ním ďalšie kontakty.
Colton industry, sa malo stať súčasťou fúzie, ktorá však od začiatku smrdela nekalými praktikami. Akékoľvek usvedčenie bolo stratené, moc peňazí zohrala vždy svoju úlohu a tak sa informácie o spojení s podsvetím nikdy nedostali na svetlo sveta.

Ale nám sa to podarilo.. V rukáve máme eso, ktoré nás vystrelí medzi najlepších, tuho zvieram tašku v ktorej sa nachádzajú usvedčujúce dôkazy.
Infiltrovať sa do spoločnosti bolo veľmi jednoduché, nikto neočakával, že práve žena s vypuklým bruškom môže znamenať hrozbu, môže odhaliť niekoľko miliónový podvod. 

Prevalenie kauzy nám prinieslo množstvo nových a vplyvných klientov, našou úlohou už nebolo len sledovať neverného manžela či manželku. Boli sme ako tieň, ktorý sa zakradal nočným Londýnom..

Vella's consulting.., sa postupom času stalo vyhľadávanou investigatívnou kanceláriou v Londýne.

End of Flasback

.. Aj zajtra je deň, prihlási sa o slovo moje podvedomie. Postavím sa a smerujem do kúpeľne, po uvoľňujúcej horúcej sprche sa konečne ponorí do tepla svojich jemných obliečok, zhasnem lampu a po niekoľkých minútach zaspávam pokojným spánkom.

Vella's Secret✔️Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon