Vella's Secret✔️

.11.

Jeho pohľad

"Áno, ako naposledy - 30 marhuľových ruží, nie tentokrát bez odkazu.", skladám telefón a zmysluplne si prejdem po dvojdňovom strnisku..
Myslienkami opäť zabludim k včerajšej noci.. Vyzerala ako bohyňa, len čistá spomienka na jej pohyby a vyschne mi v hrdle. Dostáva sa mi pod kožu, opäť.

Dopoludnie venujem práci, aspoň na chvíľu nemá moje myšlienky v moci. Z pracovného nasadenia ma vyruší telefón. Sú presný ako hodinky, pomyslím si.

Sam:
Mám to brať ako ospravedlnenie, že si sa včera neukázal? .

Pousmejem sa. Ako ma pre kukla.

Nečuduj sa v tých šatách si mi úplne vyrazila dych..

Sam:
Mal si skvelú príležitosť, stretnúť ma a takto si mi dal košom.

Neveriacky hľadím na telefón..Kedy sa z myši stala mačka?

Naš čas ešte len príde Sam.. Už čoskoro.

Odkladám telefón a venujem sa práci, letmo jedným okom smerujem k  displeju a očakávam ďalšiu správu. Nič ..

Neozvala sa niekoľko dní..Chcel som jej dať priestor.. Chcel som aby ma vyhľadala pre zmenu ona. Nechcel som jej však dať príležitosť ukončiť to skôr ako uznam za vhodné ja.

V kancelárií sa neobjavila celý týždeň. Keď som ju v pondelok ráno videl ako si v šatách elegantné vykračuje do firmy, telom mi prešla zvláštna elektizujúca vlna. Rozhodol som sa pre ďalší krok.

Prajem krásny deň, dlho si sa o mňa nezaujímala cítim sa byť dotknutý ..

Z okna dočasne prenajatého bytu na druhej strane ulice som mal skvelý výhľad na jej kanceláriu..

.. Si ňou posadnutý.. Ozýva sa môj vnútorný hlas. Kútiky úst sa mi dvihnu do úsmevu.. Premýšľam ako ju nenútene opäť kontaktovať. V hlave mi skrsne nápad. Je to hop alebo trop.. Pomyslím si, no aj tak siaham po telefóne.. Jedlo z luxusej reštaurácie sa mi pozdáva ako správny krok.

Sam, prečo ma takto trápiš?..

Odchádzam z prázdneho bytu k sebe do kancelárie, obyvykle končí niečo pred štvrtou som rozhodnutý sa sem neskôr vrátiť aby som ju mohol znova vidieť.

Je krátko pred obedom, rukou si prejdem po strnisku, siahnem po šálke kávy.. Už niekoľko dní som sa poriadne nevyspal.. Môj pokojný spánok mi ukradla ona.. Skontrolujem si telefón.. Stále žiadna odpoveď..

Tak čo Sam, vezmeš ma na milosť.. Mimochodom dobrú chuť prajem.. Verím, že ti bude chutiť.
Najbližší obed už výsadne v mojej spoločnosti.

Odpoveď prichádza takmer okamžite.

Sam
Neuveriteľné..

Kútiky sa mi dvihnú v s pokojnom úsmeve.

Ona žije.. Aleluja..

"Pane, o chvíľu máte schôdzku v konferenčnej miestnosti. " pripomína mi asistent cez intercom.

"Ďakujem, Jack, prichystaj mi podklady." dvihnem sa zo stoličky a presúvam sa k dverám.

Krátko pred treťou skončím schôdzku, beriem si so sebou laptop a podklady k novému projektu, ktoré chcem spracovať.. Moje kroky smerujú automaticky k prázdnemu bytu..aspoň jeden pohľad.. Otváram dvere bytu, a rýchlym krokom smerujem v oknu.. Popoludňajšia premávka ma zdržala.. Len som dúfal, že ju ešte uvidím..