Vella's Secret✔️

.8.

"Slečna mám pre vás odkaz. ", do ruky mi podáva malý prehnutý papierik.

Cítim, akoby na mňa niekto uprene hľadel. Pohľadom prebehnem bar.. Nič nezvyčajné. Prijímam papier od čašníka a poďakujem..

Roztrasenými rukami ho otváram...

Uz čoskoro sa stretneme Sam.. Dnes ešte nenastala naša chvíľa..

Jeho pohľad

"Šéfe, mám to! ", posúva mi na malom papieri telefónne číslo, "bola to hračka" dodá.

"Ďakujem, Jack na dnes je to všetko.", poviem a natiahnem sa za čiernym sakom na stoličke.

"Odchádzam. ", zahlásim a smerujem k výťahom, stláčam gombík a v duchu sa zamýšľam ako rozohrám túto hru. Vytiahnem z vrecka telefón a napíšem

Verím, že ťa kvety potešili.

Odpoveď prichádza takmer obratom..

Sam:
Zaujímalo by ma od koho boli.. Ak to nie je tajomstvo.

Po usmejem sa, nie nie..hra sa ešte len začala.. a prstami ťukam do telefónu odpoveď.

Sam.. Aj to sa určite dozvieš.. Nechajme tomu však trocha tajomna.

Výťah zastaví na prízemí a poberiem sa smerom k autu, ktoré je pristavené pred vchodom, Telefón ohlási prichádzajúcu správu.

Sam:
Pozor.. Lebo na teba nasadí svojich ľudí..

Sadám za volant a rýchlo odpovedám na jej správu.. Niekto sa chce vážne hrať..

Ale prosím ťa Sam, myslel som si že ty si najlepšia v obore..

Sam:
O tom nepochybuj..

Telefón vkladám do vrecka môjho na mieru šitého saka sivej farby a autom smerujem domov. Ulice takto v utorok podvečer zívajú prázdnotou. O 20 minút parkujem svojho Rolls-Royce v podzemnej garáži a vchádzam do domu.

Telefón položím na stôl v jedálni, vyzliekam si sako a predtým než zamierim do izby odpisujem

Trúfale..Ale...Sebaiste.. To sa mi páči.. Ty sa mi páčiš.

Tak sa ukaž! Čo v tebe je.. Pomyslím si a pomalým krokom sa presúvam do izby, kde sa prezlečiem do športových gatí a tričká s úmyslom si ísť zacvičiť dole do telocvične. Cez kuchyňu prechádzam do jedálne a siaham po telefóne.

Sam:
Ktovie možno by som povedala to isté.. Ak by som vedela kto si..

Nie, nie malička tá chvíľa ešte nenadišla, ešte nie...ukladá telefón na poličku vo svojej domácej telocvični.

Po takmer dvoch hodinách s kropajami potu stekajúcimi po jeho tele si dopraje osviežujúcu sprchu, keď sa v trenkách presúva do kuchyni, na stole zabzučí telefón. Je niečo po deviatej, s údivom čítam jej poslednú správu dokola..

Sam:
Čakám ta v Rubie's.. Tak sa ukáž..

Do pekla, 1:0 pre teba Sam.. pomyslím si a obratom odpovedám.

V skutku lákavá ponúka, Sam.

Skôr ako stihnem telefón položiť na stôl mi opäť zavibruje v ruke.

Sam:
Nepochybuj..xoxo

Vchádzam do šatníka a vyberám si čierny oblek.. Rubie's je predsa len podnik pre vyššiu spoločenskú vrstvu a preto je oblek úplne prirodzenou voľbou.

Som na ceste za tebou..

Ak si ťa nájdem.. Venuješ mi tanec??

O 15 minút neskôr zastavím pred podnikom, zamknem auto a smerujem k vchodu. Ochrankár ma zdraví kývnutím hlavy a okamžite otvára dvere. "Pekný večer, pane! ", počujem za sebou.

Svoje kroky smerujem na poschodie, kde sa nachádza salónik, ktorý mi zabezpečí úplnú anonymitu. "Pane dnes sme vás tu nečakali. ", osloví ma jeden z čašníkov.

"Dnes som tu výlučne ako hosť. Nech ma nikto neruší. ", dodávam a vystupujem do priestorov salónika. Postavím sa pred veľkú sklenenú stenu a pohľadom blúdim po bare.. Kde si? Hľadám očami.. Tvrdila predsa že je tu.. V rezerváciách na tento týždeň som dokonca natrafil na jej meno.

Na parkete tancuje zopar ľudí.. Pravdepodobne sa nejaký unúdení právnici vybrali von za zábavou.. Náhle ju zbadám, akoby som dostal päsťou do brucha a zabudol som dýchať.. Doslova mi vyrazila dych svojim vzhľadom. Žlté šaty obopínali jej dokonalé krivky, pohľadom som sklzol na dlhé nohy odhalené do polovice stehien vo vysokých lodičkách. Pane bože.. Naprázdno som prehltol a vytiahol telefón zo saka.

Tak sa predveď kráska.

Pozoroval som jej vyzývavý, podmanivý pohyb. Bola ako éterická bytosť, ktorá si podmaňovala ľudí okolo seba. Sledujem ich ako sa náhle zo svojou spoločníčkouou presúvajú s parketu preč. Do pekla. Kam zmizla..
Ešte som sa jej nenabažil..

Dvíham telefón pri malom bare v zadnej časti salónika.."Pošlite mi niekoho hore. ", zahlásim a skladám telefón.

Z pultu beriem papier a rýchlo naň napíšem odkaz, zloženim ho na polovicu a čakám na príchod čašníka. Presúva sa pomalým krokom k sklenenej stene. Zbadám ich ako postávajú pri bare. Svojin telefónom šermuje Poprad tvár svojej spoločnosti, ktorá reaguje smiechom. Náhle jej niečo povie. Očami prebehla po podniku.. Hľadá ma.. Je ako štvaná zver. Pomyslím si. S pohárom vody smerujú k svojmu stoly opäť o niečom diskutujú. Po chvíľke ju jej spoločníčka tlači pred sebou s pohárom bubliniek v ruke na parket.. Zo začiatku protestuje, keď zrazu obe dvíhajú pohár a zrejme pripíjaju na úspešnosť tohto večera. S prvými tónmi kubánskej hudby sa začínajú vlniť

Nohavice mi zrazu začnú byť akési tesné, krk mi zviéra pomyselná ruka. Sám neverím tomu ako na mňa pôsobí. Náhle sa okolo nich zbehne mužská spoločnosť, štyria chlapi, ktorých som predtým videl postavať pri bare. Akonáhle sa jej bokov dotknú ruky jednoho z nich. Tuho stisnem sánku a zatnem päste.. Do frasa najradšej by som mu jednu vrazil.. Ani jej však nieje jeho pozornosť po chuti a sledujem ako ho odtlača.. Je však neodbytný.. Opäť zatnam päste, a len tak sa držím..
Do miestnosti vchádza mladý čašník
"Pane? .. Prajete si niečo?", opýta sa okamžite. Kyvnutim ruky mu naznačí aby prišiel ku mne..

"Vidíš tu ženu v žltých šatách"?, Zahlasim.

"Keď bude odchádzať, dáš jej tento odkaz.", podávam mu do rúky prehnutý papier."To je všetko môžeš ísť".

Pohľadom ju vyhľadám..opäť sa ňu tlači ten chlapík. Zrejme jej to nieje pochuti. Akonáhle zbádam ako sa ihlička podpätku zarýva do jeho nohy vybuchnem smiechom 2:0 Sam.. Pomyslím si.. Previnilo zagúľa očami, čosi mu hovorí a náhle obe smerujú preč.

Tesne pred východom jej čašník prináša môj odkaz. Očami po ňom prebehne, náhle skontroluje jedným očkom zvyšok baru ..Hra pokračuje..

Zadným schodiskom prichádzam k východu, zazriem ako nastupujú do taxíka, pomalým krokom sa presúvam k dverám môjho auta..

Naše pohľady sa na okamih stretnú..

Jej výraz tváre mi prezradil všetko..