Vella's Secret✔️

.10.

... Dýchaj, dýchaj.. našepkáva mi moje podvedomie..

... Dýchaj, počuješ!!..

"Co-Cole?!" zakokcem sa.

"Čo tu robíš?", snažím sa znieť sebaiste, hoci nohy ma sotva držia.

"Ale no tak, Samantha..Nezaslúžim si vrúcnejšie privítanie?, " ironicky zatiahne Cole.

"Čo odomňa chceš? Myslím, že by si mal ísť.", otočím sa na päte vchádzam do svojej kancelarie v snahe naznačiť mu, že náš rozhovor sa skončil.

Nasleduje ma do vnútra a zatvára za sebou dvere. Zrazu je moja priestranná kancelária akási mala, akoby sa priestor priamo úmerne zmenšovať.

.. Len pokojne.. Ozve sa moje podvedomie. No triaška, ktorá prechádza mojím telom je viditeľná až príliš.

"Samantha, vidím, že si si polepšila odkedy sme sa videli naposledy. " neodpustí si štipľavú poznámku a rozhliadne sa po kancelárií, uznanlivo prikyvuje hlavou.

"Hovorím, žeby si mal ísť!", opakujem. svoje slová.

"Myslím, že sa ešte trocha zdržím. " vyzlieka si sako prehadzuje ho cez stoličku.

"Cole, čo odomňa chceš? ", vyletí zo mňa v snahe nepredlžovať jeho prítomnosť.

"Zopár vysvetlení Samantha, myslím si že si ich zaslúžim. "

Prepadne ma panika.. Čo ak to zistil.. Čo ak už vie pravdu.. Preboha.. Zachvejem sa.

"Nie je čo vysvetľovať, všetko čo malo byť povedané bolo povedané pred 7 rokmi..", reagujem sebaisto, hoc mi vnútro zviera strach.

"Mýliš sa.. Prečo si mi klamala..?", opýta sa a pohľadom zablúdi k mojej tvári..

"Ten náhly rozchod..Pracovná ponuka, ktorá sa neodmieta.. Kam si dopekla zmizla Samantha..??.. Akoby sa po tebe zľahka zem.. Chcem vedieť pravý dôvod prečo si to ukončila."

"Dostal som sa cez teba.. Už necítim nič.. Ale zožiera ma zvedavosť.. Boli to peniaze...To všetko som ti mohol dať... Tak mi do pekla povedz, čo sa vtedy stalo."

Podišla som k oknu, zahľadela sa na nočný Londýn, akoby som ten deň zažívala znova.. Akoby už nestačilo tej bolesti. Potlačila som spomienku na ten večer, rukami som sa podoprela o parapet a povzdychla som.

"Tvoja matka."

V momente ako som vyslovila tie dve slová som to oľutovala. Vystrelil zo stoličky, ktorú takmer prevrátil a dvoma krokmi sa dostal ku mne, prudko mam chytil za ramena a otočil tvárou v tvár.

"Zopakuj to!"

"Tvoja matka. "ticho zašepkam a v očiach sa mi zalesknú slzy.

Chcem sa odtiahnuť, no jeho ruky ma zvieraju v ramenách. Ocitám sa uväznená medzi jeho telom a oknom. V jednom momente pocítim ako jeho práva ruka zájde k môjmu pásu, tuho ma zovrie a pri tlači k sebe ešte viac.. Neschopná reagovať stojím pred ním a hľadím na jeho tvár.

Naše pohľady sa stretnú, prerývane dýcham.. Očami skúmam jeho tvár.. Vôbec sa nezmenil.. Jeho črty tváre sú o čosi tvrdšie, môjmu oku neuniknú jemne vrásky, ktorému zdobia okolie oči a úst.. Inak je to stále on.. Môj Cole.. Nie nie dievča!! Ozve sa moje podvedomie.. Tento chlap ti už nepatrí, kedysi by ti zniesol k nohám čokoľvek.. Dnes je tu z čistej zvedavosti.. V jeho očiach už nevidieť lásku.. Sú plne nenávisti, pomsty a hnevu.

V momente kedy sa pokúsim znova odtiahnuť, má zatlačí ešte viac k oknu. Jeho druhá ruka náhle putuje do mojich vlasov, skôr ako si stihnem uvedomiť čo sa deje na ústach pocítim tlak jeho pier. Jeho prudký výpad ma paralyzoval, čo využil a plienil moje pery v nekonečnom bozku.. Jeho jazyk sa dobíja do mojich úst, najprv pocítim jeho špičku na kútikoch a v strede, nepodvolím sa jeho dobíjaniu, až jemne zahryznútie ma prinúti vpustiť ho medzi moje pery. V ten moment sa jeho jazyk spietol s tým mojím. Ani neviem ako dlho sme tam stáli, moje nohy ma odrazu prestali držať. Nebyť jeho mocnej ruky okolo môjho pásu, zrútim sa na zem ako školáčka.