Vella's Secret✔️

.21.

Zo spánku ma prebudilo tiché zatváranie dverí, akonáhle vošiel dnu vedela som, že je to on. Vôňa, ktorá prišla s ním mi bola tak dobre známa. Spod viečok sledujem ako pomaly prichádza, posteľ sa prehne pod váhou jeho tela, keď ku mne sadá. Oči nechávam stále zatvorené, aj napriek tomu, že ticho pretne jeho hlas.

"Chýbala si mi, celé tie roky som ťa mal stále uzamknútu v najhlbšej časti svojho srdca. Nikdy som sa nezmieril s tým akou cestou sa pobral náš osud. Ty si môj osud Samantha, a ja už nedovolím ďalšie odlúčenie. Urobím všetko preto aby sme boli rodina. Rodina, ktorú som túžil mať odo dňa ako si predomnou padla na ten svoj chutný zadok. "

Neschopná akejkoľvek reakcie tam ležím a počúvam jeho vyznanie, ktoré malo byť iba pre jeho uši.. Je to vôbec možné? Zažiť lásku dvakrát? Pocítim ako sa pomaly približuje k mojej tvári. Nežné ma pobozká na čelo, jeho vôňa sa mi jedným nádychom dostane do do celého tela..

"Ochránim vás Samantha, obe, sľubujem. "

"Vrátim sa neskôr".

"Cole?", zašepkam sotva počutelne, chcem mu povedať, že viem ako sa cíti, ale nedokážem sa mu pozrieť do očí. Ešte nie.

"Som pri tebe už ťa nikdy neodpustím" jeho slová ma hreju pri srdci dlho po tom čo odišiel.

Je možné ľúbiť bez hraníc, je možné ľúbiť aj keď ten druhy už nie je súčasťou nášho života, je možné ľúbiť tak silno aby láska prežila všetky nástrahy. Je takou láskou aj naša láska.. Hlavou mi ide nespočetné množstvo myšlienok, ktoré neviem zodpovedať.. Sú pre mňa záhadou. Láska..ten cit,ktory vás na jednej strane robí tak silným, že ste schopný urobiť čokoľvek pre toho druhého, ale akoby šmahom čarovného prútika vás oslabí.

"Samie, zlatko" preruší ma hlas Amber, sediacej vedľa mňa.

"Prepáč, nevšimla som si tvoj príchod." pozriem ospravedlňujuco na svoju kamarátku.

"Samie.." osloví ma opäť.

"Deje sa niečo?" spozorniem a očami výšin na jej tvári.

"Upokoj sa, všetko bude v poriadku" ukludňuje ma.

"Amber, do pekla hovor čo sa deje. " pokúsim sa posadiť no rána na bruchu ma zastaví.

"Pustili ho, Pool je na slobode." prehovorí potichu.

"To nie je možné" vyslovím potichu.

Je to len päť rokov, čo ho zavreli. Prvý polrok ma stále nejaký z jeho kumpánov vyhľadal aby mi pripomenul, že moje dni sú zrátané. Bol však dôsledný pomstu chcel vykonať osobne. Mesiace ubiehali a náhodné stretnutia ubudali, bol nezmysel myslieť si, že to nechá len tak.. Myslí Sam, čo budeš robiť? Toto nie je hra? Toto nie je jeden z prípadov? Ide o Chrisy.. Myseľ mi pracovala na plné obrátky, tlak ktorý som pocítila v spánkoch ma prinútil prestať sa zamýšľať nad riešením. Potrebuje nájsť spôsob ako ju ochraním.

"Sam?" Preruší ma opäť jej hlas.

"Mala by si niečo vedieť.." začína neisto.

"Deje sa ešte niečo?" Opýtala som sa hľadiac do jej oči.

"Ide o Chrisy, je v poriadku neboj sa.." dodáva rýchlo pre moje upokojenie, "ide o to, že keď som prišla na to kto je za všetkým bola som práve u Cola.."

"Čo si tam robila?" skočím jej do reči.

"Chcela som si s ním vyjasniť o čo mu ide a vtom som zbadala ten článok, musela som mu to povedať...je predsa jej otec kto vás ochráni lepšie ako on".

"O com to rozprávaš Amber"

"On vzal Chrisy a Ruth k sebe domov, pred dverami stoja dvaja chlapi, ktorý ťa strážia 24 hodín, nepreklzne sem ani myška, vraj kým ťa prepustia, potom pôjdeš k nemu."

"To je hádam žart Amber, ako si mohla dovoliť aby mi vzal Chrisy.." opýtam sa takmer hystericky.

"ako.."

"Upokoj sa" snaží sa ma ukľudniť Amber, "on by jej neublížil nikdy, je predsa z jeho krvi, Sam vy dve potrebujete ochranu tak prosím ťa prehltni tu svoju hrdosť a prestaň trucovať."pokracuje vo svojom monológu Amber." Navyše Pool vôbec o jeho existencii nevie čo nám značne nahráva do kariet.. Proste sa na chvíľu stratíš, kým ho dostaneme späť do basy. "

Musela som uznať, že má pravdu, avšak len pri predstave, že s ním budem v tom obrovskom dome sama ma privádza do šialenstva. Ako mam zvládnuť, nezvladnuteľne, ako mám pozerať každý deň do jeho hnedých oci a nepodľahnuť, ako mám existovať a neprezradiť pred ním, že kdesi v hĺbke to cítim rovnako ako on.

"V poriadku" pre hovorím nakoniec.

"Nečakala som, že to pôjde takto ľahko, Cole sa za tebou ešte dnes zastaví a preberie s tebou potrebne. To zvládneme" pohladí ma po líci, "Už musím ísť veď vieš ten seminár, dnes odlietam vrátim sa o týždeň.

"Mimochodom, ta charitatívna akcia u Hunniganovcov sa presunula, pani. Hunniganova ma údajne nejaké zdravotné problémy"

"Ďakujem Amber" stisnem je ruku a usmejem sa na ňu.

"Zvládneme to Samie."

***

Zamyslená hľadím do okna, čas tu za múrmi nemocnice ubieha akosi pomaly. Už som tu takmer týždeň, dnes by ma mali prepustiť. Aké to bude bývať s nim pod jednou strechou? Dokážem skrývať to čo už je takmer zrejme? Dokážem necítiť to čo cítim? Prečo si sa vrátil? Mal si ostať tam kde si bol, je to vôbec možné objaviť v sebe ten cit, ktorý ako malý plamienok plapolal kdesi hlboko v mojom vnútri. Cítim ako horí, ako pomalí páli všetky moje istoty, ktoré som si vybudovala.

"Samantha" preruší náhle myšlienky v mojej hlave.

"Cole?"

"Je čas ísť."

Otvára dvere nemocničnej izby, až vtedy si uvedomujem slová Amber, dvaja chlapi stojaci pri dverách mi opäť pripomenú čo sa deje. Žiadne romantické znovunájdenie sa, chce len ochrániť svoju dcéru a ja mám tu vysadu, že som jej matka.

Rukov ma jemne nasmeruje k východu. Pomaly krokom sa presúvame k jeho autu, je to cesta môjho zatratenia, cesta mojej porážky pretože už dávno viem, že môj život nebude mať opäť ahoj zmysel, kým nebudeme rodina.