Vella's Secret✔️

.18.

Autom sa rútim čiernou krajinou. Do pekla, snažím sa prehrať si čo sa vlastne stalo, v jeden okamih čosi vykríkla a v druhom momente ležala v kaluži krvi na zemi. Nemôžem o ňu prísť.. Nie teraz keď.. keď môžme byť konečne spolu.

"Samantha, ostaň so mnou počuješ ma"? Prihováram sa jej.. Rukou tuho zvieram volant.Do najbližšej nemocnice je to ešte asi 20 minút, nohou zašliapnem pedál plynu na doraz a snažím sa vzdialenosť skrátiť čo najviac sa dá.. Veď tu ide o sekundy, červená tekutina zafarbila jej bledložltú blúzku. Nemohol som sa na to pozerať. Ničílo ma to.

"Dopekla prečo si ma neposluchla ty tvrdohlavá ženská" nadávam a kľučkujem po cestách.

"Samantha, nepovažuj sa ma tu  nechať, máš čo vysvetľovať. " prehováram na ňu akoby som sa chcel uistiť, že ma počuje a nevzdá  to..

"Nevzdávaj to prosím.. Ešte stále máme nádej " šepkám.

Nemocnicu mám takmer v dohľade, prudko zbrzdim auto a rútim sa k dverám spolujazdca

"Pane tu nemôžete parkovať!" osloví ma ktosi z diaľky.

"Potrebujem doktora", kričím a z auta vyťahuje Samanthu. Jej košeľa je už takmer celá červená.. Nesiem ju v náručí k dverám, kde mi naproti utekajú zdravotníci z lehátkom.

"Pane, dajte nám ju mi sa o ňu postaráme.", zakričí jeden z nich, položím ju na nosidla, druhý zdravotník jej nasadzuje kyslíkovu masku. Odrazu sa z dverí pripojí ďalší, lekár.

"Žena, poranenie v oblasti brucha, musíme zastaviť krvácanie inak ju stratíme."

"Má tam guľku. " zakričím na lekára, skôr ako sa stratí za zatvárajucími dverami.

"Ďalej už nemôžete." zastaví ma sestra.

"Posaďte sa, vzali ju na operáčku." dodá a nechá ma stáť na chodbe.

Minúty, striedajú hodiny, sedím s hlavou podopretou v dlaniach a čakám kedy sa niekto objaví.

Dvere sa náhle otvoria, z miestnosti vychádza sestra, vyštartujem takmer okamžite. Skôr ako sa stihnem čokoľvek opýtať zahlási, "práve ju dooperovali, lekár príde o chvíľu, " a opäť zmizne na druhej strane chodby. Aši o 10 minút neskôr vychádza lekár..

"Ste príbuzný?" Opýta sa takmer okamžite..

"Áno, Samantha je moja snúbenica. " vyjde zo mňa bez rozmyslu.

Lekár si ma premeria, "momentálne sme ju previezli na Jis-ku, jej stav je vážny. Zatiaľ ešte nie je mimo ohrozenia. Rozhodujúce budú najbližšie hodiny. Stratila veľa krvi. Guľku sme vytiahli, ale poranila jej pečeň, museli sme časť odstrániť" Pokračuje lekár.."Musíte byť silný" chyti ma za rameno.." je to mladá žena, zvládnete to.", dodá povzbujúco.

"Môžem ju vidieť?" opýtam sa.

"Sestra vás za ňou pustí, je v umelom spánku, zajtra ju začneme pomaličky prebudzat." informuje ma lekár a kráča chodbou preč.

Čakám kým sa objaví niekto z  personálu aby ma za ňou mohol  vziať. Premýšľam nadtým čo povedal . lekár, zvladne to.. Presviedčam sám seba.

Akonáhle sa objavila sestrička, vystrelil som smerom k nej.

"Prosím Vás, môžte ma vziať k pani Vella, lekár mi to schválil."

"Samozrejme poďte tadiaľto" zahlási a ja ju nasledujem.

Vojdeme do miestnosti na inom oddelení, v izbe počuť len stroje, ktoré ju držia pri živote. Leží pod prikrývkou, je tak bledá.. Miestami mám pocit akoby som hľadel na voskovu figurínu.