Vella's Secret✔️

3.

"Zlatko, Josh tu bude o 10 minút, si pripravená?, odvezie ťa do školy, ja mám dnes dôležité stretnutie s klientom." objasním Chrisy.

"Áno, mami...sľub mi prosím, že dnes prídeš načas" pokrčí noštekom a pozrie na mňa s odhodlaním.

"Iste, srdiečko" podávam jej desiatu, ktorú si obratom vkladá do svojej školskej tašky.

Náhle zvonenie zvonček nám oznamuje príchod Josha. Veľké objatie, božtek na líce a už sledujem ako sa s taškou cez plece posúva smerom k dverám.

***
"Amber, kedy príde pani Huniganová?" vytrhnem ju zo zamyslenia.

"O hodinu, je tu" odpovedá mi hľadia do papierov.

Skvelé, máme presne 59 minút aby sme sa niekam posunuli.

"Kde je Karl?" opätovne preruším jej prácu.

"Je na ceste, o chvíľu by sa mal ukázať."

Karl je naša posledná šanca, sieť jeho kontaktov nám bola doposiaľ vždy nápomocná. Nedokážem si pripustiť možné zlyhanie, dokola sa v podvedomí presviedčam, že ho nájdeme.

Zamyslenie preruší, zvoniaci telefón pri klávesnici počítača po ktorom sa natiahnem "Vella, prosím... Haló?? Počujeme sa? " displej zobrazuje neznámeho volajúceho. "Haló, počujeme sa? " skúšam znova. Ticho...telom mi prebehne triaška. Asi omyl.. zahlási sa moje podvedomie, skladám telefón opäť na stôl.

"Niečo dôležité?" skúmavo si ma prezerá Amber.

"Nie, nie nejaký omyl", dodám no zvláštny pocit zvierajuci moje vnútro ostáva.

"Dámy.. " preruší nás hlasné zaklopanie na dvere a objaví sa usmievavá Karlova tvar. "Neruším?" vchádza do kancelarie a usádza sa priamo predomňa. Nenápadne žmurkne na Amber, ktorá odpovedá úsmevom a jemným začervenaním sa.
Pobaví ma jej reakcia, Amber je krásna žena, vlastne sa čudujem prečo je sama, určite má množstvo napadnikov. Dámska jazda by sa nám určite zišla napadne ma náhle.. Aspoň prídeme obe na iné myšlienky. Pracovné nasadenie v posledných týždňov na mne zanechával značné známky únavy, tak prečo nie.

"Zem volá Samanthu" úškrňa sa Karl.

"Prinesiem kávu. " dodáva Amber a stráca sa za dverami kancelárie.

"Deje sa niečo, Samie? " opýta sa o čosi vážnejšie Karl.

"Nie, to len prípad Huniganovcov mi nedá spávať." vysvetľujem zamyslene. "Povedz, že niečo máme " dodávam neisto a pohľad smerujem do jeho modrých oči.

Žiadne prevratné novinky, podarilo sa mi vypátrať adresy zamestnancov, traja si nespomínajú na nič zaujímavé, samotná správkyňa postaršia dáma nám vniesla do prípadu trocha svetla. Christian Bennet, chlapca si adoptovala rodina z Yorkshiru, avšak hneď po uzatvorení adopcie sa presťahovali za veľkú mlaku. Dôvodom vraj boli pochybné kšefty pána Benneta."

"Christian Bennet, máme ho.. Amber , prosím ťa spoj sa s naším kontaktom v Chicagu" nadšene zvolám.

"Samie, nerád kazímtvoje nadšenie, už som to preveril, nemám pre teba dobrú správu..." presunul predomňa akýsi spis.

Hlavička papiera NYPD nebola predzvesťou dobrých správ. Otváram zložku a zbežne očami prejdem dokument.

"Dofrasa! " buchnem rukou postole, "stále môže byť kdekoľvek, je to ako hľadať ihlu v kope sena..Karl povedz, že máme ešte niečo".

"Sam, od tej vlámačky sa po chlapcovi zľahka zem. Kolegovia z New Yorku v tom vidia viac ako vlamačku. Vraj je to vybavovanie si účtov, vyzerá to, že Bennet sa zo svojich chýb nepoučil. Chlapec z najväčšou pravdepodobnosťou zmenil meno, je možné, že opustil Štáty. Môže byť kdekoľvek."

Ako predostrieť tieto informácie pani Huniganovej, ako jej nezobrať tú poslednú nádej.

"Karl, dávam ti voľnú ruku, využi všetko čo potrebuješ, zober si k sebe posilu. Ale zisti, kde do pekla je ten chlap." neovláda som sa.

"Je čas, práve volal Paul, pani Huniganova je v zasadačke", preruší ma Amber.

Vstávam zo stoličky a svižným krokom smerujem k zasadačke. Svojim spôsobom mi tento prípad začal prerastálať cez hlavu. S dlhoročným pôsobením na trhu sa vyskytlo zopár prípadov, ktoré boli neúspešne, nejako som sa cez to dokázala preniesť, ale tento sa mi nejako dostal pod kožu.

.. Nájdi si chlapa.. hlási sa moje podvedomie.. Aspoň nebudeš mať v hlave len prácu.. Neprestáva.. To určite...obratom ho zahriaknem.

"Pani Hunigenová, vitajte. ", podávam ruku tejto milej dôchodkyni, možno práve ten pokoj, ktorý z nej vyžaruje ma núti nevzdáť sa v hľadaní. Predstava jej sklamania ma ženie dopredu.

"Pani Vella, rada vás opäť vidím, verím, že máte pre mňa dobré správy. " jemne sa pousmeje, no však neskryje strach v očiach, ktorý vidím.

"Mrzí ma to, v podstate sme na to rovnako ako doposiaľ. I keď sme zistili určite skutočnosti, neovplyvnilo to výsledok. Stále sme na začiatku. Váš vnuk môže byť kdekoľvek, posledné stopy siahajú do Štátov, tam však aj končia. Jeho adoptívny rodicia sú mŕtvy a chlapec, zmizol z povrchu zemského." slzy, ktoré sa objavili v jej očiach ma prinútili chytiť ju za ruku a odhodlane dodať." Ja sa nevzdám, kým vám jedného dňa nezaklopem na dvere s vaším vnukom po mojej pravici, hoc by ma to malo stať čokoľvek."

"Ďakujem..vám, veľmi si to vážim. Aby som nezabudla moja dcéra odomňa na svoje 15 narodeniny dostala maličký zlatý medailónik na retiazke, je to naša rodinná tradícia, dedí sa z generácie na generáciu.Je možné, že ho má. Neviem či vám táto informácia vôbec pomôže, ale chcem aby ste vedeli všetko. Jeho fotografiu som priniesla zo sebou. Ešte raz vám ďakujem, myslím že je to na dnes asi všetko." pevné mi stisne ruku na pozdrav.. navlieka si rukavičky a opúšťa miestnosť.

Niekoľkokrát som sa pozrela na fotografiu pred sebou, miniatúrny medailón ma opäť vrátil v do minulosti.

Flashback

"Myslím, že vieš, prečo som za tebou dnes prišla žiadam ťa, aby si môjmu synovi dala pokoj." prehovorí prísnym tónom už na pohľad nesympatická žena, sedacia oproti mne.

"Nemám sa s vami o čom rozprávať, pani Hardyova.." tuho zvieram prívesok na krku, ktorý mi prednedávnom daroval Cole.

Kevin a Carol Hardyovily, vplyvný podnikatelia, ktorý si potrpeli na dobre spôsoby, prepych a ľudí s rovnakými spôsobmi.. Perfektná manikúra, upravený make up, dokonale šaty, jasne predpovedali že sa jedná o obyčajnú zbohatličku, ktorá sa už pravdepodobne narodila so zlatou lyžícou v ústach.. pomyslím si a pohľadom skĺznem na svoje vyšúchané rifle a košeľu...Áno, matka môjho snúbenca mi jasné naznačila kam patrím. Som iba obyčajna chudera, ktorá sa zavesila na ich syna s cieľom dotiahnuť to kamsi.

"Počula si ma, hovorím ti aby si mu dala raz a navždy pokoj, je mi jedno ako to urobíš, dávam ti týždeň" prebodnú ma jej sivé oči.

"Už som vám to zopakovala niekoľkokrát Vášho syna ľúbim a nevzdám sa ho.. Cole je moje všetko", odhodlane bránim našu lásku...Ach Cole keby si len tušil, čo všetko sa deje..podvedome sa zamyslím.

"Prosím ťa, nehraj tu na mňa divadlo.. Skončíš to..alebo sa Cole dozvie, kto naozaj si.. dozvie sa čo urobil tvoj otec.."

End of flashback

"Amber, na dnes končím, idem pre Chrisy do školy, uvidíme sa v pondelok".

"Sam, aby som nezabudla, na stole máš poštu, môžes to pozrieť aj po víkende.. Potrebuješ trocha vypnúť."

"Ďakujem si poklad.. Mimochodom ty, ja utorok večer.. Dámska jazda?" opýtam sa medzi dverami.

"Spoľahni sa, rezervujem nám stôl. Ako obvykle?" opýta sa Amber.

"Určite, ale pokračovať sa bude u Rubie's", dodám a koketne sa usmejem.

"Neviem sa dočkať! " so smiechom dodáva Amber.