Vella's Secret✔️

.9.

.. Nie to nie je možné.. Bol to len vyplod mojej fantázie..Bol to len odraz množstva tých bubliniek..Nie nemohol to byť on..Myseľ mi pracuje na plné obrátky.

"Sam si v poriadku?", všimne si náhlu zmenu môjho správania Amber.

"Bol-bol tam!..", ticho šepnem.

"Kto bol, kde?..Nerozumiem ti!", krúti hlavou Amber.

"Videla som ho, Cole.. Síce iba na okamih, keď sme sadali do auta, ale videla som, bol tam..", zúfalo dodávam.

"To bude v poriadku Samie. ", vezme ma do objatia.

Zvyšok cesty pokračujeme v tichu, potom ako vysadíme Amber mi cesta domov ubehne až neuveriteľne rýchlo. Ocitám sa v bezpečí svojho bytu. Presúvam sa do kúpeľne, zhadzujem zo seba šaty a vchádzam pod prúd horúcej vody, podopieram sa o stenu a nechávam plynúť čas.. Akoby mala voda odplaviť všetky spomienky.. Akoby mala očistiť moju dušu. Keď už je kúpeľňa zahalená rúškom pary, zastavím vodu a obliekam si župan. Pokračujem do spálne, zvalím sa na posteľ a myšlienky mi opäť ukradne on a jeho hnedé oči.

Flashback

"Takže z teba bude detektív?", hvízdne uznanlivo.

Začervenám sa, sklopím zrak a pohrávam sa so šálkou horúcej čokolády, na ktorú som sa nechala prehovoriť. Usrknem si dúšok, hmm lahodné.. Slastne povzdychnem. Dvihne pohľad a naše oči sa stretnú.. Nedokážem sa pohnúť.. Som ako paralyzovaná..

V práci som skončila o čosi skôr, tak som vyšla na ulicu. Už ma tam čakal, nervózne prešľapoval pri aute, zbadala som ho takmer okamžite.

"Si tu skoro. ", ozvem sa.

Otočí sa a obdarí ma úsmevom, zvláštne akoby sa jeho oči usmievali tiež.

"Bál som sa, že zabludim.", usmeje sa.

"Môžme ísť?", otvára dvere na spolujazdcovej strane.

"Samozrejme. ", dodávam a sadám si do auta.

V momente ako si sadne vedľa mňa auto pohltí jeho vôňa, opanta mi zmysly. Samantha.. Dýchaj.., upozorňuje ma podvedomie. Je to iba obyčajna káva, po ktorej sa už možno neuvidíte.

"Kam ma to unášaš? ", rozhodnem sa prerušiť trápne ticho.

"Ó chvíľku sme tam..Je to mala kaviarnička centre." a ďalej sa venuje ceste.

Pohľadom zablúdim k jeho tvári. Pozorujem ho hodnú chvíľu, akoby som zabudla kde som.

"Dúfam, že sa ti páči výhľad. ", pozornosť i naďalej venuje ceste a pery sa mu zvlnia v úsmeve.

Zakašlem "Prepáč." Pocitim ako mi líca obleje horúčava..Samantha si ako školáčka.. pokarhá ma moje podvedomie.

"Sme na mieste. ", zastaví auto a vystupujeme. Jemne ma chytí za rameno a nasmeruje ma k malej kaviarni pred nami.

Vchádzame do útulnej kaviarničky, môj pohľad upútajú maľby na stenách.. Akoby boli maľované...zo zamyslenia ma vytrhne jeho hlas.

"Áno, maľovali ich deti."

"Sú krásne."

Pokračujeme hlbšie do miestnosti a usádzame sa v rohu pri stene.

Pohltený rozhovorom si ani uvedomíme ako rýchlo ubieha čas. Príde mi úplne prirodzené sedieť tu s ním a rozoberať všetko. Akoby sme sa poznali roky. Dokonca ma prepadne smiešna myšlienka, aby tento večer neskončil. Je čas ísť.. Ozve sa moje podvedomie..Už zasa fantazíruješ dievča..