Vella's Secret✔️

. 25.

"Cole, je všetko v poriadku"?, nerozumiem jeho reakcií už hodnú chvíľku mlčky pozerá na ten papier.
Je hádam fascinovaný šperkami, alebo aký iný dôvod má. Rodinný medailón Hunigannovcov, bol síce vskutku zaujímavým priam. jedinečným kúskom, ale určite nie pre niekoho kto nepozná jeho históriu.

"Cole?" opäť ho oslovím, avšak odpoveď nedostanem.

Vybehne z izby a ja ostanem rozčarovane stať v strede svojej provizórnej pracovnem.

Jeho pohľad

Ako som mohol tak dlho bez nej vydržať, opäť sa z nej stala moja závislosť. Nedokážem si bez nich viac predstaviť svoj život. Áno, aj tento okamih keď ležíme na kope papierov.

"Cole, toto je neprofesionálne. " zasmeje sa, oblečie si tričko na seba.

V ďalšom okamihu zbiera papiere po zemi a triedi ich do zložiek. Keď už má takmer všetko na svojom mieste, pod stolom zbadám ešte papier.
"Ešte tu je jeden" a podávam jej ho do ruky.

Naše pohľady spočinu na jeho obsahu. Takmer sa mi zahmli zrak keď rozpoznám jeho obsah, to nie je možné, ako to..

"Cole, je všetko v poriadku ?" opýta sa ma neistl

"Odkiaľ to máš?" pre hovorím a nepustím oči z papiera.

Medailón, ktorý mi dala matka, moja biologická matka je detailné zobrazený na tom kuse papiera. Ako je to možné? Odkiaľ sa to tu vzalo? Čo to má znamenať? Hlavou mi vyrilo milión otázok a ona vedela na ne odpoveď.

"Cole, je všetko v poriadku"?,

"Cole"?

Nič nie je v poriadku.. S papierom v ruke sa vyrutim z izby. Potrebujem odpovede. Moje kroky vedú do pracovne, v uzamknutej časti môjho stola, nachádzam môj medailón.

Flashback
"Toto je rodina Benettova, od dnešného dňa sa stávas jej súčasťou. Tu sú papiere od dnešného dňa si Christian Benett" oznámila mi správkyňa v sirotinci.

Na pohľad slušná rodina s domom na predmestí však bola len ilúzia, buina praskla. Po niekoľkých dňoch sme sťahovali, utekali pred ich minulosťou. Zbytočne aj tak nás našli a ja som opäť sám. Opäť mi vzali rodinu.

Sedím v skrini vzlykam a v ruke zvieram to posledné čo mám, spomienka na moju mamu. Jej láskavý pohľad. Medailonik v ktorom mi ostala jej malička podobizeň, môj maličky kúsok neba.

Benettovci sú mŕtvi, a ja som opäť sám. Prinášam azda ľuďom smolu ja? Musím ísť. Už nemôžem znicit ďalšiu rodinu.

End of flashback

Moje spomienky zmizli spolu s hlasným klopanim na dvere. Sam, úplne som na ňu zabudol.

"Cole, desíš ma. Čo sa deje?"

Prekvapenie v očiach keď zbadala medailón v mojich rukách hovorilo za všetko.

"Cole, ty odkiaľ to máš"? Opýtala sa zmätene.

"Dala mi ho moja mama" pošepol.. "moja biologická matka keď umierala".

"To nie je možné, ja neverím. Hľadame ťa za veľkou mlákou a ty si priamo tu. Si predom nou. Si môj prípad. Ty si riešenie môjho prípadu. Ja nemôžem tomu uveriť" hodí sa mi okolo krku zasmeje sa.

"Tvoja babička bude šťastím bez seba, keď jej poviem, že si tu, že žiješ".

"Kto je tá žena? Kde je moja rodina?" opýta sa neisto.

"Ja, neviem či ti to môžem povedať Cole, predsa je to môj klient rozhodnutie by som mala nechať naňho." pozrie na mňa odhodlane.

"Samantha" zavrči.. "kto je to?"

"Bolo by to neprofesionálne, nie musíš   vydržať." usmeje sa previnilo.

"Ak mi to okamžite nepovieš,".. zastaví ma dvihnutim ruky.

"Tak čo? Potrestáš ma? A ako? Odoprieš mi tvoje bozky alebo objatia?" provokatívne sa zasmeje a perami mi prejdem po krku. Zastaví sa pri uchu do ktorého mi zašepka. "tak čo Cole? Čo urobíš?"

Vtom momente ju moje ruky zovru v objatí a moje pery v hľadajú tie jej. Moja droga. Rukami si ma pritiahne bližšie do objatia.

"Chcem ich stretnúť, prosím ťa dohodni to" zašepkam pre zmenu ja do jej ucha.

"Áno, áno zariadim to, urobím pre to všetko" dodá a opäť prepadne mojim bozkom.

Milujem ju.