Vella's Secret✔️

.14.

"Myslím si, že ten svietnik môžeš pokojne vrátiť na miesto." ozve sa hlas zamnou.
Moment prekvapenia je taky silný, že vykríknem a púšťam svietnik na zem, s veľký hlukom dopadá na podlahu v kuchyni.

"Čo tu robím, kde to sme?" vykokcem zo seba a hľadím nechápavo.

"Si u mňa. " vysloví úplne pokojne a smeruje k sporáku, niečo premieša a vytiahne zo skrinky nad sebou tanier. "Sadni si, potrebuješ do seba dostať aspoň polievku. " a presúva predomňa tanier. V okamihu sa ozve môj žalúdok.

"Koľko je hodín? Opýtam sa so strachom v očiach.

"Je niečo po druhej. " dodáva úplne s kľudným hlasom a sleduje moju tvár.

"Ja, ja musím ísť, preboha, Amber  sa bude o mňa báť..a Chris. ." nedopoviem rukou si prikryjem ústa a potlačím vzlyk.

"Upokoj sa, Amber som napísal správu že si sa zdržala.."

Neveriacky zaguľam očami.

"Ako si sa opovážil. " vykriknem a postavím sa tvárou tesne k nemu.. Vidím ako sa mu zrýchli dych.

"Neprovokuj ma Samantha" dodáva tichým hlasom a prilači ma k dvierkam kuchynskej linky.

Je to vôbec možné, aby som naň takto reagovala v podbrušku pocítim jemný tlak, v ústach mi vyschne a nôhy mám ako z gumy. Prstom mi zasunie prameň vlasov za ucho, perami sa začne priblížovat k môjmu krku. Pryvriem viečka a očakávam kedy ma zaleje vlna tepla spôsobená jeho horúcimi bozkami. Cítim ako mi dýcha pri uchu, z úst mi unikne ston očakávania.

"Teraz zjedz tu polievku. " zašepká mi do ucha a z uškrnom od ucha k uchu sa zohne k svietniku a odnáša ho do obývačky.

Ako prilepená, stojím stále na mieste kde ma zanechal, tvár mi horí hanbou, srdce akoby chcelo vyskočiť z hrude a nechať ma tam. Dostal ma.. Som mu vydaná na nemilosť.. Môžem sa brániť ako budem chcieť.. Vždy vyhrá. Pretože je lovec.

"Tá polievka." preruší moje myšlienky..

V tichu sa presuniem k stolu a začnem jesť, každou lyžicou sa cítim lepšie a lepšie. Postavím sa od stola s prázdnym tanierom.

"Samantha, predtým nez pôjdeš chcem s tebou ešte niečo prebrať. " dodáva prísnym hlasom.

"My dvaja sme už ako si povedal skončili. "..prehovorím tichým hlasom, "teraz mi povedz, kde sú moje veci, nech odtiaľ môžem odísť. "

Očami ukáže na predsieň, na malom stolíku zbadám kabelku, šaty preložené cez vešiak kúsok od nej. Siahnem po taške, obujem si lodičky a vyberiem sa k dverám.

Pri predstave ako smiešne vyzerám mi horia uši." Mimochodom, tie šaty vyhoď, aj tak by som sa na ne už nikdy nemohla pozrieť." Dodávam a  so znechutením odchádzam preč.

Jeho  pohlad

"Mimochodom Samantha, až teraz je koniec. ", prebodne ma pohľadom a s úsmevom víťaza opúšťa miestnosť.

Schodiskom sa po beriem k baru, zvláštne mal by som sa cítiť oslobodený. To bol môj cieľ dať jej pocítiť ake to je, keď ti niekto zbúra istoty tvojho života ako švihnutím čarovného prútika.

Mal som pocit, že jedine dokonalá pomsta ma posunie dopredu. Nič.. Stále cítim ten zvieravý pocit na hrudi, je to ako rána od dýky, ktorú mi pred tými rokmi vrazila priamo do srdca. Miloval som ju.. Bol som ako slabomyselny hlupák rozhodnutý vzdať sa všetkého pre nás dvoch. Predstavoval som si aké to bude keď budeme rodina. Šťastím sa mi vtedy krútila hlava.. Jedna noc a ona zbúrala moje vzdušné zámky, moje predstavy o šťastnej rodine o láske.. Žena, ktorú som ľúbil bola iba obyčajnoi karieristkou, prahnúcou po moci a uznaní.