My Altered Life [teen wolf] #1 ✔

prvá kapitola

cover: NapisKnihu

Stála som pred dvojposchodovým domom, ktorý mal zničenú farbu, opadávala omietka a okolo neho bola suchá tráva a tiež kúsky nejakých harabúrd. Otec sa na dom usmieval akoby to bola vila. No nebolo to tak. Ten dom vyzeral príšerne a vo vnútri to určite nebolo o nič lepšie. Moji dvaja bratia, Cameron a Charlie, zatiaľ behali okolo nás, až kým jedného mama nechytila za ramená, aby prestal behať, a ten druhý hneď zastal, keď sa naňho zamračila, a začal sa obzerať okolo seba. Akoby si všimol až teraz, že sme prišli na miesto.

Nechcela som sem ísť preto, lebo rodičia sa zvyknú na jednom mieste zdržať len jeden rok, niekedy ani to. Potom ideme ďalej a hľadáme ďalší nový domov, ďalších priateľov. Naposledy sme bývali v Kalifornii a teraz sme sa presťahovali sem, do diery, ktorá sa volá Beacon Hills. Toto miestonpre mňa najprv vyzeralo strašidelne, ale keď sme prechádzali ulicami, vôbec to tak nevyzeralo. Ľudia veselo chodili po chodníkoch, alebo len jazdili na bicykli a usmievali sa.

Vyzerali šťastne. Kiežby som aj ja mohla byť šťastná. No len čo si nájdem kamarátov, rodičia sa opäť rozhodnú vyhľadať pre nás ďalšie miesto a my znovu odídeme preč. Tak, ako vždy.

Mám sedemnásť rokov a práve o týždeň bude prvý deň školského roku. Nastúpim ako druháčka. Som zvedavá, akí budú moji spolužiaci. Povzdychla som si a vypla hudbu, ktorá mi hrala v slúchadlách. Začala som prežúvať žuvačku a čakala, čo sa bude diať. Otec sa na nás pozrel.

,,Tak poďme dovnútra, trochu to tu preskúmame," povedal veselo a hneď sa vybral do domu.

Vyšiel po schodoch na verandu a kľúčom odomkol dvere. Vošiel dovnútra ako prvý. Chvíľu som čakala, potom som sa hlboko nadýchla a tiež som vkročila do domu. Ako prvé som si všimla drevené schody, ktoré viedli na druhé poschodie. Niektoré schody boli rozlámané, iné mierne prehnuté. Zábradlie na tom tiež nebolo najlepšie.

Niektoré biele dvere okolo mňa boli poškrabané. Neviem kam viedli, ale to ani nechcem vedieť. Na ľavej strane bol oblúk, tak ako aj na druhej strane. Z každej strany viedli dvere do nejakej miestnosti. Ako som si tipovala, na pravej strane by mala byť kuchyňa, lebo tam bola chladnička, múr z kameňov a pred ním dlhý stôl so stoličkami. Za to skrinky nad kuchynskými skriňami, ktoré viseli na stene, boli z dreva a vyzerali ako čisto nové.

Na oknách neboli žiadne závesy. Boli špinavé a na parapetách sa usádzal prach. Na druhej strane haly bola miestnosť, asi obývačka. Vedľa mňa sa zjavila mama a jemne mi chytila rameno. Pozrela som sa na ňu.

,,To bude dobré, nájdeš si tu nových priateľov," úprimne sa na mňa usmiala a nechala ma s mojimi mladšími bratmi. Toto bude ťažký začiatok vybudovania domova a hľadania si tu priateľov.

Povzdychla som si a vyšla som po drevených schodoch hore na druhé poschodie. Každý schod vŕzgal. Bol to nepríjemný zvuk. Keď som sa dostala na druhé poschodie, hneď som si všimla dlhú chodbu a po každej strane tri miestnosti. Na konci chodby bolo okno. Kráčala som a obzerala si izby, keďže dvere boli otvorené dokorán.

Pri jedných dverách som zastala, lebo na nich visela drevená ceduľka s mojím menom. Prešla som prstami po písmenách. Toto bude určite moja izba. Bola veľmi veľká a mala som dvoj-okná, z ktorých bol výhľad na cestu. Aj keď som začala nenávidieť toto miesto, moju izbu som si hneď obľúbila. Nábytok by mal prísť až zajtra ráno, aspoň tak som to počula od rodičov. Zatiaľ budeme spať v spacákoch.

,,Alisha!" zakričal na mňa otec z chodby na prvom poschodí.

,,Už idem!" Ešte raz som sa obzrela a vyšla von na chodbu. Prešla som ňou ku schodom a zišla po nich. Pod schodmi už ma čakali rodičia a bratia.

,,Poď, pomôžeš nám vybaliť kufre," povedal otec. Prikývla som a nasledovala som otca k nášmu autu, ktoré malo značku Škoda Fabia.