My Altered Life [teen wolf] #1 ✔

sedemnásta kapitola

O DVA TÝŽDNE NESKÔR

,,Derek, cítiš niečo?" pýtala som sa, keď sme boli večer pred školou, spolu so Scottom a Stilesom. Chcú privolať Alfu, ale zastavil ich Derek, aj tak nepočúvajú. Chcú sa vlámať do školy. Derek sa na mňa pozrel a privoňal do vzduchu.

,,Zatial nič necítim. Ale môže sa stať čokoľvek, keď oni chcú privolať Alfu. A viem, že to dobre nedopadne," povedal a ukázal na vchodové dvere, ktoré boli otvorené, keďže Stiles a Scott vošli do kancelárie. Mračil sa a všimla som si na jeho čele vrásku. Prešla som k nemu a rukou sa jej dotkla. Pozrel sa na mňa. Usmiala som sa.

,,Nehnevaj sa. Nepáči sa mi to na tebe," zašepkala som mu pri perách a letmo sa dotkla jeho spodnej pery.

Cítila som ako medzi nami preskočila iskra. Trochu som sa vzdialila a oprela sa o auto. Čakali sme s Derekom kým som nezapočula Scottove vitie, ktoré ani nebolo vitie. Musela som udržať na uzde smiech, preto som si zakryla ústa aby som nevybuchla smiechom. Počula som Dereka ako niečo zamrmlal a krútil hlavou.

Nič sa nedialo, kým sa neozval naozaj vlčie vitie, až som mala zimomriavky na chrbte a rukách. Začala som sa obzerať okolo seba a snažila sa dýchať pokojne. Mala som strach, že zas uvidím Alfu a nebudem sa môcť ovládnuť. Pocítila som na mojom tele Derekove ruky, ktoré ma objali. Cítila som jeho teplo a kolínsku, ktorú si dal ešte dnes ráno.

Celú noc som vedľa neho ležala a pokojne spala. A ráno som s plným bruchom išla do školy. Bola som ako slnko na hovne. Samý úsmev. Niektorým to už šlo na nervy. Napríklad Stilesovi, ktorý si ma stále obzeral aj keď som sa nepozerala. Prešlo pár minút, keď Stiles a Scott vyšli zo školy usmievaví od svojho výkonu.

,,Vy ste sa zbláznili!? Ste šialení!" vyšiel na nich Derek, ktorý kypel hnevom. Hneď som zacítila niekoho prítomnosť.

,,Derek..." potiahla som ho za rukáv. ,,Je tu."

Chalani ma započuli a začali sa obzerať. Preto som ich hneď potiahla smerom do školy.

,,Bežte, rýchlo!" Všetci sme bežali vedľa seba, počula som za nami beh. Keď sme sa všetci štyria dostali do školy, zámkom sme zatvorili školské vchodové dvere a chvíľu pozerali cez okno ale  nič tam nebolo. Pomaly sme sa začali vzdialovať od nich preč a začali hľadať úkryt. Nakoniec sme vošli do jednej triedy na druhom poschodí a zatvorili za sebou.

Našťastie školy mali zámky zvnútra. Zakryli sme okno a vzdialili sa od dverí a okien. Boli sme v strede triedy a sedeli na lavičkách. Sedela som vedľa Stilesa a náhodou sa nám dotkla ruka, pozreli sme sa na seba a ihneď sa od seba odtiahli. Neviem čo to bolo, ale nezaujíma nás to.

,,Kámo, to bolo šialene strašidelné. Skoro som sa posral," poznamenal vystrašene Stiles, ktorému sa triasli ruky, ktoré hneď ako ma videl, keď sa na ne díval, schoval. Ale počula som jeho bitie srdca a boli vystrašený.

,,Musíme zavolať políciu," povedala som.

,,A čo by sme im povedali? Že Dobrý večer, pán policajt, chcel nás zožrať vlkolak, urobte s tým niečo," poznamenal ironický Stiles. ,,Nie, vysmejú sa nám a odídu."

Keď sme obaja rozmýšľali nad vhodným útekom, všimla som si, že Scott sa pozeral do mobilu, kým nezdvihol telefón a bol zmätený.

,,Ľudia, prišla mi esemeska. A je od Allison. Príde do školy. Ani som jej nepísal, aby sem prišla. Mali sme ísť do kina s Lydiou a Jacksonom. Úplne som na to zabudol, sakra," zanádaval a chytil sa hlavy.

,,Tak sme v riti," odvetil Derek a bol ďalej ticho.