My Altered Life [teen wolf] #1 ✔

jedenásta kapitola

O TÝŽDEŇ NESKÔR

Dni plynuli a ani som si neuvedomila a už bol koniec mesiaca. Počas toho mesiaca som zistila, že som vlkolak, spoznala som Dereka a neskôr aj Scotta, Lydiu, Allison, Jacksona a nakoniec aj Stilesa, ktorého som si obľúbila a ktorý je blázon do Lydie. Čo sa vtedy stalo medzi mnou a Derekom sme už neriešili. Ale dúfam v to, že to bol prvý a zároveň posledný bozk, ktorý som mala práve s ním.

S Derekom sme naďalej riešili kto zabíja nevinných ľudí, tentoraz niekto zabil nevinného predavača predajne cédečiek. Pozerala som s Derekom zo strechy, kde sme pozorovali políciu ako zisťujú od Jacksona viac, ale ten nič nevedel. Aspoň to som počula svojim vlčím sluchom. Videla som aj Stilesa, ktorý sedel v policajnom aute a všetko pozoroval.

,,Myslíš, že to bol človek?" opýtala som sa Dereka, keď sme odchádzali z miesta činu. Derek pokrútil hlavou.

,,To si nemyslím. Myslím si, že je ako my. Vlkolak. Možno Jackson a Lydia videli akoby to bola puma, ale nebola to ona. Musíme konečne nájsť toho vraha, inak zabije viac nevinných ľudí," odvetil a zoskočil zo strechy. Urobila som to isté a dopadla som na obe nohy bez toho, aby ma niečo zabolelo alebo sa zlomilo. Nasledovala som ho.

,,A nemôžeme ísť za tvojim strýkom?"

Jediná jeho rodina bol strýko, ktorý bol v nemocnici šesť rokov a zotavoval sa z požiaru, ktorý mu spálil polovicu tváre. Tak mi povedal Derek.

,,Nemyslím si, že niečo bude vedieť. Veď ani nerozpráva." Prešli sme budovu a kráčali po chodníku, čo naďalej od polícii a ľudí, ktorí boli zvedaví, čo sa tu deje. Okolo nás bola len tma a jediné svetlo boli pouličné lampy, ktoré stáli podlíž ulice. Kráčali sme bok po boku. Počula som jeho pokojné dýchanie.

,,Ale môžeme to skúsiť."

,,Nie... Nepôjdeme. Najprv presvedč Scotta, aby ku mne prišiel a pomôžem mu ovládať premenu. Lebo skoro zabil svojho najlepšieho priateľa," povedal vážnym hlasom, až mi naskočila husia koža.

,,Myslíš Stilesa?" Zadívala som sa naňho.

Prikývol. ,,Áno, toho."

,,Pokúsim sa. Ale zázraky odo mňa nečakaj."

,,To od teba nečakám."

°°°°

,,Scott, môžeš na chvíľku? Potrebujem sa s tebou porozprávať," zakričala som naňho, keď som bežala po chodbe, kde bolo plno študentov, ktorí sa ponáhľali na hodinu. Scott zastal a niečo povedal Stilesovi, ktorý prikývol a kráčal ďalej. Počkal na mňa, kým som ho dobehla. Zastala som pred ním a stiahla som ho do prvej triedy, ktorá bola voľná. Zatvorila som za sebou dvere. Otočila som sa k nemu.

,,Scott, potrebujem aby si mi veril, ale ja som naozaj ako ty."

Pozrel na mňa bez štipky vážnosti. Len sa zamračil.

,,Neverím ti."

,,Ale ja to myslím vážne," povedala som a podišla som k nemu bližšie. Ale on cúvol dozadu.

,,Nie, prestaň Alisha. Prestaň ma presviedčať, že som ako ty a ten idiot, ktorý ma držal pod krkom."

,,Scott, musíš mu dať jednu šancu. Chce ti pomoc. Už je to mesiac a mal by si pochopiť, že uhryznutie je dar."

Scott podišiel ku mne a prstom mi zapichol do hrude. Pritom sa mračil a mal v očiach hnev.

,,Nie. To je peklo. Jednoducho mi dajte pokoj s takými nezmyslami. Už si to konečne zapamätaj, čau. Vidíme sa na hodine," obišiel ma a chcel odísť, ale bola som rýchlejšia, zatvorila som dvere rukou a cítila som ako mnou prechádza vlčie ja. Videla som červeno, takže mi oči svietili na žlto. Scott hneď ustúpil a vystrašeným výrazom sa na mňa díval. Počula som jeho zrýchlený dych a srdce, ktoré mu bilo od strachu.

,,Nemusíš sa ma báť. Som ako ty, len si to možno nepamätáš," ozvala som sa. Cítila som ako mi aj narástli tesáky a pazúry, ktoré som zaryla do ruky. Cítila som ako mi prepichujú kožu a zacítila som zápach mojej krvi.

,,Si blázon," vykríkol vystrašené Scott. Zavrčala som a pritisla som ho ku stene. Zatvoril, pred úderom oči a čakal, kedy ho udriem, ale neurobila som to.

,,Prestaň si konečne klamať. Pochop, že si vlkolak a zmier sa s tým. Čakaj o polnoci na školskom ihrisku, prídem tam ja a Derek. Keď neprídeš, tak prídeme k tebe domov a privedieme ťa sami," varovala som ho. Scott začal rýchlo prikyvovať. Uškrnula som sa a odstúpila som od neho. Scott sa na mňa pozrel svojimi hnedými očami.

,,Dodrž sľub, inak budeš potrestaný." Naposledy som sa naňho pozrela a potom vyšla z triedy. Na chodbe ešte bolo niekoľko študentov, aj keď na hodinu ešte len malo zvoniť. Preto som stihla zastaviť pri skrinke, vybrať učebnicu a zošit, zatvorila som skrinku a odkráčala som do triedy na hodinu.