My Altered Life [teen wolf] #1 ✔

desiata kapitola

Pomaly som sa začala preberať, ale na moje počudovanie som bola vo svojej izbe. Posadila som sa a zmätene som sa obzerala okolo seba. Jediná vec bola otvorená a to okno po mojej pravej strane. Cezeň fúkal jemný vietor a vonku už bolo slnko. Pomaly som chcela vstať, ale zatočila sa mi hlava, a preto som sa pridržala postele. Stála som na mieste a snažila si spomenúť čo sa stalo včera.

Ale našťastie som si spomenula, že bol spln, chcela som zaútočiť na Dereka, ale pomohol mi premenu ovládať. A potom si pamätám, ako mi Derek vravel, aby som nezaspala. Ale omdlela som. Potom už mám v hlave prázdno. Otáčala som hlavou a hľadala, či mi Derek zanechal nejaký odkaz. Na nočnom stolíku som uvidela malý papierik. Pomaly som podišla k stolíku a zobrala papierik do ruky. Bolo na ňom napísané:

Omdlela si a tak som ťa doniesol domov. Rodičia ešte spali, tak som ťa potichu odniesol do tvojej izby. Po ceste späť som otvoril okno, aby prúdil dovnútra čerstvý vzduch. O tretej príď do lesa k môjmu spálenému domu. Porozprávame sa.

Derek.

Papierik som ešte raz prečítala a zahodila do koša, ktorý som mala vedľa nočného stolíka. Pozrela som sa na mobil, ktorý mi tiež ležal na stolíku. Bolo pol desiatej ráno. Rodičia nevedeli, že som prišla a bola som hladná ako vlk. Pobrala som sa do kúpeľne, kde som si umyla tvár a vrátila sa späť do izby.

Až vtedy som si všimla, že som mala na sebe biele tielko a bola som bez nohavíc. Ten parchant ma prezliekol a videl ma skoro nahú. To mu nedarujem. Teraz ma naozaj nasral. Vyšla som z izby a zišla po schodoch. Vošla som do kuchyne, kde moji rodičia a bratia raňajkovali. Keď si ma mama všimla, tak sa zmätene pozrela.

,,Nie si náhodou u kamarátky?"

Zastala som v strede cesty ku chladničke a otočila som sa k nej. Usmiala som sa.

,,Nudila som sa u nej a nechcelo sa mi tam sedieť do rána, tak som neskoro večer prišla. Až teraz som vstala. Dúfam, že vám to nevadí," zaklamala som a podišla ku chladničke. Otvorila som ju a vybrala jogurt.

,,Nie, nie, nevadí nám to. Však miláčik?" Pozrela sa na otca a ten kývol na súhlas. Pozrela som sa na nich.

,,Idem von, keď ma budete hľadať, tak mi zavolajte. Budem mať pri sebe telefón. Ahojte," oznámila som im, rozlúčila sa a hneď ma nebolo.

Po ceste do izby som stihla zjesť jogurt a kelímok som zahodila do koša vo svojej izbe. Zobrala som si mobil a preliezla som cez okno na strechu. Pozrela som sa okolo seba, ale nikoho som nevidela. Prešla som na okraj strechy, zapla som vlčie zmysly a hojenie. Obyčajný človek by si skokom z takej výšky zlomil kosti, ale moje sa rýchlo hoja. Bez rozmýšľania som skočila a padla som na obe nohy.

Nič ma nezabolelo. Rozbehla som sa do lesa a nechala môj dom za mnou. Kľučkovala som pomedzi stromy a bežala rýchlejšie a rýchlejšie. Až kým som nezastala pred polovicou spáleného domu. Nikto tu nebol, ale za to som ucítila niečo zvláštne.

Začala som hľadať ten zdroj a všimla som si neďaleko čerstvú zem. Pohla som sa k tomu miestu a začala som okolo toho miesta krúžiť. Cítila som vôňu vlkolaka, ale aj človeka. Nedalo mi to a kľakala som. Začala som rukami hrabať. Niečo tam muselo byť. Ale za mnou sa ozval hlas.

,,Tu nesmieš byť."

Rýchlo som sa otočila a uvedomila som si, že je to len Derek, ktorý ku mne rýchlym krokom kráčal.

,,Čo tam je? Čo predo mnou skrývaš? Nemusíš mi klamať. Som ako ty. Tak mi môžeš aspoň dôverovať," povedala som a rukou som ukázala na čerstvú zasypanú zem, ktorá vyzerala ako by tu bol hrob.

,,Nie je to tvoja vec," odvrkol a chytil mi ruku, za ktorú ma ťahal čo najďalej od toho miesta. Vytrhla som svoju ruku z jeho silného zovretia.

,,Prestaň!" skríkla som po ňom. Derek zastal, ale neotočil sa. ,,Konečne mi dôveruj a povedz mi pravdu. Pomohol si mi ovládať premenu a učil si ma. Teraz si myslíš, že ma len tak vyhodíš a nepovieš mi, čo sa tu deje? Tak to si na omyle. Chcem počuť pravdu, aby sme to spoločne vyriešili."

Vtedy sa ku mne otočil a podišiel ku mne. Mračil sa.

,,Chceš pravdu. Tak ju tu máš. Niekto mi nalákal sestru do lesa, kde ju zabil a spravil z nej dve polovice. V tú noc, keď si bola uhryznutá, tak našli jednu polovicu tela a tú druhú som našiel ja a zakopal sem. Keby si teraz povedala polícií, že mám tú druhú polovicu jej tela, tak by ma obvinili, že som ju zabil ja a zatvorili by ma. Preto mlč a nič nikomu nepovedz," upozornil ma.

,,Aj tak tu nikoho nepoznám."

,,Ale tvoj otec je policajt, takže preto ti to hovorím," odvetil.

,,Aha. A čo si chcel, že si ma priviedol sem?" spýtala som sa.

,,Poď so mnou," kývol mi hlavou, aby som ho nasledovala. Pohol sa a ja za ním. Kráčali sme po lese, kým Derek nezastal. Zastala som vedľa neho.

,,Poviem ti pravdu," otočila som k nemu hlavu. ,,Našli dnes ďalšiu mŕtvolu a nikto nevie kto tých ľudí zabíja. Je to za týždeň druhá a za každým hovoria, že na nich zaútočila puma, niektorí vravia, že vlk. Ale pumy a vlky tu v Kalifornii nie sú. Takže musíme nájsť vraha."

,,Máš nejaké tušenie kto by to mohol byť?" Pokrútil hlavou.

,,Ešte stále hľadám. Som v Beacon Hills dva týždne, ale nenašiel som nič. Preto ťa žiadam, aby si bola počas noci opatrná, ale aj cez deň." Pozrel sa na mňa. Prikývla som.

,,Neobávaj sa. Dám si pozor."

,,A ešte tu je jedna vec."

,,Aká?"

,,Táto," podišiel ku mne a pristál mi na perách.

Dával mi nežné, ale aj vášnivé bozky. Bola som pár sekúnd zmätená, kým som mu ich začala odplácať. Bol odo mňa len pár centimetrov vyšší, ale za to som sa mu dotiahla rukami ku krku a omotala som sa okolo neho. On mi pre zmenu držal ruku za boku a pritiahol si ma bližšie. Keď som začala strácať dych, jemne som sa od neho odtiahla a nabrala kyslík. Cítila som ako mi začali červenať líčka. Bol to môj prvý bozk.

,,Začo to bolo?" opýtala som sa tichým hlasom. Oprela som si čelo o jeho hruď. Cítila som ako mi začal jemnými dotykmi hladkať chrbát.

,,Ani neviem prečo som to spravil, asi kvôli tomu, že som cítil, že to musím spraviť. Chcel som ochutnať tvoje pery," odpovedal mi.

,,Ale si si vedomý, že ťa tak dobre nepoznám, že?"

,,To je mi jasné," zavibrovala mu hruď pri smiechu. Po prvýkrát som ho počula sa smiať, ale mal naozaj zlatý smiech. Usmiala som sa.

,,Mám jednu otázku," ozvala som sa, keď sme sa chvíľu objímali.

,,Daj."

,,Prečo si ma prezliekol a ešte k tomu si ma určite videl skoro nahú?" opýtala som sa. Počula som ako sa zasmial a nadvihol mi rukou bradu. Pozrela som mu do modrých oči.

,,Musel som ťa prezliecť. Bola si špinavá, ale neboj sa. Veľa som toho nevidel," žmurkol na mňa. A hneď mi doplo, že určite videl viac, ako mohol. Preto som mu celou silou buchla do ramena a odtiahla sa.

,,Už nechceš nič?"

,,Príď o polnoci k môjmu bytu," povedal a nakoniec mi povedal adresu, rozlúčili sme sa a ja som odišla vlčím behom domov. Ale stále som mala v mysli len jeho pery na tých mojich. Asi budem nad tým bozkom premýšľať dosť dlho. Ešteže je dnes nedeľa. Zajtra sa začína ďalší pracovný deň a ďalší týždeň školy. Dúfala som, že to vydržím.