My Altered Life [teen wolf] #1 ✔

štvrtá kapitola

Práve som vchádzala do kuchyne, keď som zacítila rôzne zápachy. Niektoré boli príjemné, ale niektoré boli príliš smradľavé, až som zvraštila tvár. Mama sedela za stolom a čítala časopis, aj tak si to však všimla. Otec tu nebol. Asi bol v pivnici. Často sa tam zamykal a niečo robil.

,,Deje sa niečo, Alisha?" jemne sa opýtala mama.

Pokrútila som hlavou. ,,Ale nič, len tu niečo strašne smrdí."

Mama začala voňať, ale nechápavo sa na mňa pozrela. ,,Ako to myslíš? Veď ja nič necítim. Cítim len vôňu vanilky." Ukázala mi sviečku, ktorú mala zapálenú. Privoňala som k nej, ale toto nebol ten smrad. Napokon som opustila miestnosť a začala hľadať ten zdroj smradu. Vychádzal z izby mojich bratov. Cítila som z nich, žeby radosť alebo strach?

Podišla som k dverám, ktoré som následne otvorila. Naskytol sa mi pohľad na mojich dvoch bratov, ktorý sa pozerali na nejaký film, ktorého názov som nepoznala. Obaja súrodenci ležali na bruchu a jedli oriešky. Vtedy som si uvedomila, že pozerajú horor. Hneď som sa rozbehla k televízii a vypla ju.

Cameron a Charlie vykríkli a hneď vstali zo svojich posteľ.

,,Hej! Prečo nám to vypínaš? Zbláznila si sa?" kričal najstarší a chcel televízor zapnúť, ale zabránila som mu v tom. Ľahko som doňho strčila, že si hneď sadol späť na posteľ. Obaja bratia sa na mňa mračili. Vo dverách sa objavila mama.

,,Čo sa tu deje?"

Vždy som na nej milovala, že keď bol nejaký problém, tak to chcela spoločne vyriešiť. Aby moji bratia pochopili, že naša rodina sa drží pokope.

,,Cameron a Charlie pozerali horor. Potom sa nečuduj, že Charlie chodí k vám spať, lebo sa bojí zaspať vo svojej posteli," informovala som ju. Mama sa na mojich bratov zamračila.

,,Je to pravda, čo hovorí vaša sestra? Pozerali ste horor?" Dívala sa z jedného na druhého. Obaja mali sklonenú hlavu. Cameron zdvihol hlavu.

,,Áno, mama," priznal sa.

Hneď na to som začula hlasité capnutia. Obaja dostali facky. Cameron a Charlie s plačom utiekli z izby. Trochu som sa na mamu zamračila.

,,Nemusela si na nich byť taká tvrdá. Mohla si to spraviť jemnejšie," odvetila som.

Mama sa na mňa pozrela, ale nič nepovedala. Mlčky odišla. Ale cítila som z nej ľútosť a starosť. Určite si to vyčítala. Povzdychla som si. Bratia mali izbu oproti lesu, keď som sa pozrela na tu krásu lesa, stála tam nejaká postava. Zaostrila som. Bol to vysoký muž. Mal čierne krátke vlasy a bol svalnatý. Mal na sebe čierne tričko, čiernu koženú bundu a džínsy. Chvíľu som sa naňho dívala, keď som sa otočila k dverám a potom späť. Muž už tam nebol. Začala som obzerať okolie, ale nevidela som ho.

Kto bol sakra ten chlap? A prečo stál oproti nášmu domu? Čo chcel?

Čím ďalej, toto miesto je čudnejšie a čudnejšie.

Vrátila som sa do svojej izby a pripravila si veci do školy, keďže o tri dni by som mala nastúpiť ako druhačka. Pomaly sa za oknom začalo stmievať, a preto som si rozsvietila lampičku. Zapisovala som si rozvrh, ktorý som našla na stránke školy. Keď som mala všetko hotové, dole som sa s rodičmi navečerala, a potom som sa vrátila do izby. Už som bola unavená, preto som si ľahla a chcela zaspať. Ale niečo vo mne ma niekam ťahalo, ale nevedela som kam. Hneď na to som začula moje meno. Volal ho mužský hlas.

,,Alisha."

Opakovalo sa dookola, dokým som nevstala a vyšla z izby. Mala som na sebe len pyžamo. Kráčala som po chodbe a zišla po schodoch dole na prízemie. Nikde nikoho.