dvanásta kapitola

151 15 0
                                    

Presne o polnoci sme spoločne s Derekom stáli na školskom ihrisku strednej školy Beacon Hills. Čakali sme či príde Scott. Derek povedal, že keď nepríde do pol hodiny, pôjdeme za ním sami a potrestáme ho. Stála som vedľa Dereka a mala som zapnutý vlčí sluch a zrak, takže som mohla počuť aj jemný pohyb. Päť minút po polnoci som počula ťažké kroky, ktoré padali na trávnatú zem a ťažký dych.

Neskôr som si svojim zrakom všimla postavu, ktorá sa k nám blížila. Uvedomila som si, že je to Scott, ktorý kráčal k nám. Keď bol pred nami asi dva metre, zastal. Počula som ako sa Derek nadýchol a ozval sa ako prvý.

,,Vitaj, Scott. Som rád, že si prišiel."

,,Ahoj," pozdravila som ho a pozrela naňho svojimi normálnymi očami, ktoré už mi nesvietili v tme. Videla som jeho tmavú siluetu, ktorá bola nižšia ako Derek, ale trochu vyššia odo mňa.

,,Dobre, tak som tu. Čo chcete?" opýtal sa drzo Scott.

,,Chceme ti len pomôcť, keďže si ako my," informoval ho Derek a dobre som počula na jeho hlase, že sa drží, aby ho neuškrtil holými rukami.

,,Fajn a s čím?" stále vyzvedal.

,,Alisha, poď ho zmlátiť," otočil sa ku mne a jemne nadvihol jeden kútik úst. Bol to malý, ale nenápadný úsmev, na ktorý som prikývla.

,,S radosťou."

Pohla som sa ku Scottovi. ,,Prepáč," ospravedlnila som sa a vrazila som mu päsťou do tváre. Bol to taký silný úder, že spadol na zem. Kopala som doňho, až kým som nepočula ako Scott zavrčal ako vlkolak. Zastala som. Počula som jeho dych a bitie srdca, ktoré sa mu zrýchlilo. Derek podišiel ku mne a kľakol si ku Scottovi.

,,Teraz sa snažíme, aby si ovládol svojho vlka, Scott. Lebo keď sa ti zrýchli tep srdca, kedykoľvek sa môžeš premeniť pred človekom, ktorý o našej existencii ani netuší. Takže, radšej nám daj šancu ti pomôcť, pre tvoje dobro. Alishe som pomohol, keď to potrebovala, len ty si strašne tvrdohlavý, chlapče." Derek vstal a pretočil Scotta na chrbát. Všimla som si, že Scottovi svietia oči na žlto, narástli mu chlpy okolo uši, ktoré mal špicaté ako vlk a tesáky, ktoré mu svietili v tme. Videla som ako sa snaží na nás nezaútočiť.

,,Musíš ho ovládať ty a nie on teba!" kričal naňho Derek. ,,Spomeň si na nejakú spomienku, ktorá je pre teba najšťastnejšia, alebo na niekoho hlas."

Chvíľu sa nedialo nič, kým som si nevšimla, že Scottovi sa spomalil dych a srdce mu bilo pravidelne. Potom som už nevidela ani jeho chlpy na tvári, ale ani tesáky v ústach. Ruky mal normálne a nemal pazúry ako vlkolak. Pozrel sa na nás a svietili mu len oči na žlto.

,,Len toľko ste mi chceli pomôcť? Aby som dokázal ovládať svoj tep srdca?" spýtal sa potichu Scott. Videla som, ako Derek pokrútil hlavou.

,,Nie. Je toho veľa čo ťa ešte musíme naučiť. Ale toto je prvoradé, aby nová Beta dokázala ovládať svoju premenu. Keď nie, môže to niekoho stáť život. A my to nechceme."

,,Hm, kto je Beta?" opýtal sa zvedavo Scott a posadil sa. Díval sa na Dereka a potom na mňa. A späť. Derek si povzdychol.

,,Máme tri typy vlkolakov. Alfa, Beta a Omega. Alfa je z nás najmocnejší, lebo vedie svorku, v ktorej čím viac je Biet, tak je silnejší. Potom sú to Bety, ktoré musia poslúchať Alfu na krok. A na konci sú Omegy, ktoré sú samostatné, ktoré nemajú svorku alebo ich opustili, alebo ju stratili," vysvetlil Derek. Scott chvíľočku mlčal. Potom sa zas spýtal.

,,A ty si tiež Beta?" obrátil sa na Dereka. Derek sa na mňa pozrel. Z jeho pohľadu som vyčítala, že nerád odpovedá na zbytočné a nudné otázky. Ale napokon sa k nemu obrátil späť a vážnym tónom mu odpovedal.

,,Nie. Som Omega." Mohla som tušiť, že mu aj zasvietili na modro oči.

,,Ako to, že máš modré oči?"

,,Niekoho nevinného som zabil a nemám svorku. A už  ti nebudem odpovedať. Ďalšie otázky daj neskôr Alishe," povedal Derek bez toho, aby sa mu pohli nejaké črty na tvári, otočil sa a nechal nás osamote. Zostala som so Scottom sama na školskom ihrisku.

,,Takže, ty mi na všetky otázky odpovieš?" ozval sa, po pár minútach mlčania, Scott. Pozrela som sa naňho a pomohla som mu postaviť sa.

,,Prepáč mi to, ale bolo to v pláne, aby som ťa zmlátila. Potrebovali sme ťa udržať na uzde." Mykla som plecami a pousmiala sa. Na Scottovi som mohla vidieť, že sa usmial.

,,To je v pohode... Ani ma to nebolelo. Ale ďakujem vám, že mi chcete pomôcť. Na začiatku som myslel, že ste blázni, ale neskôr som tomu pochopil, keď mi to dnes vysvetlil Stiles." Otočila som sa k nemu a nechápavo som sa naňho zadívala.

,,Čože?"

Scott sa pohol a kráčal po trávniku, až ku chodníku, ktorý viedol na parkovisko. Dobehla som ho, kráčala som vedľa neho a čakala na odpoveď. Ozval sa po niekoľkých sekundách.

,,Stiles kvôli nemu nespal celú noc a riešil čo sa so mnou deje. Povedal mi, že všetko spúšťa hnev, ale neveril som mu. Keď bol spln, a počas zápasu som ho skoro zabil. Na nič som si nepamätal, len to, ako na mňa Stiles strieka penu na požiar. Až Stiles mi vysvetlil, že som sa ho snažil zabiť."

,,Chcela som to urobiť Derekovi, ale on ma pripútal putami. Pred splnom ma učil ovládať svoje schopnosti. Scott, musíš nám dovoliť ti pomôcť a nebráň sa tomu. Život sa ti aj tak zmenil." Pozrela som sa naňho. ,,Daj nám čas."

Scott prikývol. ,,Ďakujem. Dám vás čas, aby ste ma učili. Dúfam, že tým nič nestratím."

,,Viem, že sa ti páči Allison, ale musíš byť v pozore," odvetila som mu, keď som mu dívala do očí. ,,Maj sa. Vidíme sa zajtra v škole."

Rozlúčila som sa s ním a vlčím behom som sa rozbehla domov pomedzi domy, ulice a ploty. Škola bola až na druhej strane Beacon Hills, teda na druhej strane od môjho domu. Za pár minút som už kráčala k vchodovým dverám môjho domu a vchádzala dovnútra. Všetci už spali, preto som sa bez problémov stratila vo svojej izbe, kde som sa zamkla. Potom som si ľahla a zaspala bez toho, aby som sa prezliekla do pyžama.

My Altered Life [teen wolf] #1 ✔Where stories live. Discover now