My Altered Life [teen wolf] #1 ✔

deviata kapitola

Dnes bol spln a príliš silno som ho cítila, aj keď bol ešte len deň. Mala som šťastie, že dnes je sobota, takže žiadne vymeškanie hodín by sa nekonalo. Ráno a na obed som sa s rodinou najedla, neskôr som im povedala, že večer odídem ku kamarátke prespať. Rodičia nenamietali a dovolili mi to. Rýchlo som si zbalila potrebné veci ako oblečenie a vyrazila som ku Derekovi.

Napokon mi povedal, že ma zamkne v cele, ktorá je pri zapálenom dome. Ani som netušila, že taká vec vôbec existuje. Bežala som pomedzi stromy a vnímala som intenzívne spln. Pozerala som sa na oblohu, ktorú mi zakrývali koruny stromov, ale za to som dobre videla mesiac, ktorý už žiaril z diaľky. Derek mi povedal, že to začnem cítiť približne okolo tej polnoci. Zastala som na poľnej ceste, pred spáleným domom, a uvidela Dereka, ktorý už na mňa čakal.

,,Pripravená?" opýtal sa ma a odlepil sa od auta. Vykročil ku mne.

,,Dá sa povedať, že áno," odpovedala som. Derek ma obišiel.

,,Poď za mnou."

Tak som ho nasledovala ešte kúsok, kým sme nezastali pred hrdzavenom bránou, ktorú napokon ako prvý otvoril. Vstúpil dovnútra. Trvalo mi len pár sekúnd, než som za ním vstúpila. Cez tú tmu som mohla vidieť jeho siluetu, tak som šla za ňou. Nakoniec sme zastali pred železnými dverami, ktoré otvoril a pri tom pohybe zavŕzgali. Kvílilo mi to v ušiach. Všetko okolo mňa bolo oveľa viac intenzívne ako počas normálnych noci.

,,Dalo sa to otvoriť o niečo jemnejšie," napomenula som ho. Derek sa ku mne ani neotočil, len vytiahol železné púta, ktoré boli pripojené k nejakým káblom. Zmätene som naňho pozerala, až kým sa ku mne neotočil a vyzval ma, aby som k nemu prikráčala. Zastala som pred ním a on mi spútal obe ruky.

,,Derek, čo to je?"

,,Budeš odo mňa dostávať elektrické šoky, aby si vedela ovládať premenu. Možno ti to pomôže. Uvidíme," odpovedal a podišiel ku skrinke, ktorú následne otvoril. ,,Ukážem ti to." Niečo tam začal nastavovať, kým som v sebe neucítila elektinu, ktorá mnou prešla. Skoro som vykríkla a začalo mnou triasť.

,,Toto budeš dostávať počas toho ako sa budeš chcieť premeniť."

Prikývla som na znak, že to chápem. Čakali sme. Derek sa neustále díval na hodinky a počítal minúty, možno i sekundy.

,,Už je čas," povedal. Začala som byť veľmi silná, ale prešla mnou vlna elektriny. Vykríkla som.

,,Sústreď sa, Alisha! Inak sa tvoje vlčie ja začne zmocňovať tvojho tela!" kričal na mňa Derek, kým ja som sa snažila sústrediť a byť v ľudskej podobe. Bolelo ma celé telo, nie z elektriny, ale z toho, že moje vlčie ja chcelo slobodu. Derek za každým púšťal do môjho tela elektrické šoky. Moje telo sa stále triaslo. Ale potom, keď som chcela vydržať a nepustiť von moje vlčie ja, vyhralo to. A ja som zrevala ako vlk.

,,Alisha! Bojuj s tým!" kričal na mňa ešte stále Derek, ktorý stále zväčšoval elektrinu. Ale asi to nepomohlo, lebo som počula ako sa putá roztrhli a ja som padla na zem. Otvorila som oči a videla som všetko červeno. Cítila som, že potrebujem niekoho zabiť. Počula som matne Dereka, ktorý sa ku mne približoval. Začala som naňho vrčať a ceriť tesáky.

,,Pokoj, neublížim ti. Chcem ti pomoc," hovoril ku mne, ale nedokázala som sa sústrediť. ,,Sústreď sa na rodinu, na všetkých, na ktorých ti záleží. Alebo začni opakovať slová."

Zavrčala som a zaryla pazúry do zeme. Sťažka som dýchala a vychádzalo zo mňa vrčanie.

,,Aké slová?" Vyšlo so mňa, ale mala som oveľa hrubší hlas.

,,Opakuj tieto slová: Alfa, Beta, Omega."

Prikývla som a začala som hovoriť: ,,Alfa, Beta, Omega."

,,Pomalšie a pritom začni spomaľovať dych," informoval ma Derek.

Tak som začala robiť to, čo mi povedal.

,,Alfa," pomaly vdych a výdych. ,,Beta," zopakovala som. ,,Omega," vdych a výdych.

,,A ešte raz."

Pomaly som začala kontrolovať svoj dych. Tieto slová na mňa začali fungovať. Cítila som, ako sa moje srdce pomaličky dostáva do normálneho stavu. Fungovalo to.

,,Zopakuj to," povedal Derek, ktorý neustále kľačal oproti mne. Čakal. Znova som to zopakovala a napokon som padla na zem. Vyčerpaná, spotená a mimo. Moje vlčie ja sa upokojilo a mohla som normálnejšie uvažovať.

,,Dobre... dobre..." odvetil a prikývol Derek, ktorý nakoniec vstal a prešiel mi rukami po vlasoch. ,,Prvý spln si zvládla, už som si myslel, že ma zabiješ na mieste."

,,Ale neurobila som to," povedala som chrapľavým hlasom. ,,Potrebujem vodu." Cítila som, ako mám v ústach sucho. Mala som zatvorené oči, ale stále som mala citlivý sluch a čuch. Počula som kroky, ktoré sa ku mne priblížili. Otvorila som oči.

,,Páči sa," Derek mi podal fľašu vody. Sadla som si a zobrala od neho. Vypila som fľašu do polovice.

,,Ako to, že ty si sa nepremenil?" opýtala som sa. Derek si sadol na drevenú, skoro zničenú stoličku, na ktorej bol usadený prach. Ani nechcem vedieť koľko rokov tu tá stolička bola.

Derek sa na mňa pozrel. ,,Ver mi, každá beta s tým má problém. Mňa učil môj strýko Peter. Nebol to však môj strýko, ale aj verný priateľ, ktorému som dôveroval. Učil ma sa ovládať a nepremeniť počas splnu. Prešli asi dva roky kým som zvládol spln. Poviem ti radu, nesmie sa ti pri splne zrýchliť tep, inak sa premeníš. Ovládaj to."

Kývla som hlavou na znak, že chápem a pomaly s pomocou železnej cely som vstala na vlastné nohy. Cítila som sa ešte slabá, ale dokázala by som sa pohnúť. Kým som sa snažila pomaly prestupovať na nohy, Derek bol poblíž a sledoval ma. Asi po treťom kroku, som skoro padla na zem, keby nebolo Dereka a jeho rýchlych reflexov. Chytil ma včas. Cítila som sa strašne slabo a pomaly sa pred mojimi očami začalo zohmlievať.

,,Nesmieš zaspať, počuješ ma Alisha, nezaspi," počula som ho, ale bolo neskoro. Moje oči sa zatvorili a ja som upadla do bezvedomia.