dvadsiata kapitola

107 9 0
                                    

O DVA TÝŽDNE NESKÔR

Vianoce u nás boli už za rohom, tak sme hneď z rána s rodinou ozdobovali dom a stromček. S mamou sme upiekli koláče a pripravili večeru. Samozrejme aby sme nemali toho veľa na Štedrý večer. Iba to prihrejeme a máme. Počas večera, po jedle, si sadneme pred gauč a budeme pozerať rozprávky.

To je u nás typické. Práve som vošla do izby, keď ma prepadli niečie ruky, ktoré ma vtiahli dovnútra mojej izby, hneď na to sa zatvorili dvere a niekto ma pritlačil o ne. Vystrašená som mala otvorené oči a nedokázala som dýchať, keď mi niekto začal bozkávať krk. Bolo mi hneď jasné, že je to Derek. Silné ruky sa mi obtočili okolo mojich bokov.

,,Ach," vzdychla som si, lebo práve mi začal bozkávať moje citlivé miesto na krku. Jemne som ho od seba odtlačila a pobozkala ho. Keď sme sa od seba odtiahli, pozrela som sa mu do očí.

,,Čo tu robíš? Nemal by si byť s rodinou?" spýtala som sa. Až kým som si neuvedomila, že nikoho nemá, okrem strýka. Oľutovala som to. ,,Ježiši, prepáč," pobozkala som ho na pery. ,,To som nechcela. Úplne som na to zabudla." Ďalšie bozky k nemu leteli. Derek sa zasmial a vrátil mi bozk. Oprel čelo o to moje, aj keď som bola v tom momente neupravená. Určite som mala aj múku vo vlasoch, keď som si ich stále upravovala, aby mi nepadali do tváre.

,,To je v poriadku. Už som si na to zvykol, až kým si niekto neuvedomí, že nemám nikoho," odvetil.

,,Dobre," pousmiala som sa. Odtiahla som sa od neho a obišla ho. Chcela som sa konečne upraviť, zájsť do postele a vyspať sa. Podišla som ku skrini, otvorila som ju a našla pyžamo. Keď som zatvorila dvere, tak som sa otočila ku Derekovi, ktorý ma pozoroval po celý čas. Mal dobrý výhľad na môj zadok.

,,Idem sa osprchovať, hneď som späť, okej?" Prikývol a ja som hneď zmizla v kúpeľni. Zatvorila som sa keby mal nejaké úmysly sem vojsť, ale on ma už videl nahú, tak neviem prečo by som sa mala báť. Musela som sa zasmiať vo svojej mysli, vyzliekla som sa a vošla do sprchového kúta.

Keď som bola hotová aj utretá, vlasy som si dala do uteráka a vyšla z kúpeľne. Derek vtedy ležal na mojej posteli a díval sa pred seba. Ľahla som si vedľa neho a vtedy sa na mňa pozrel.

,,Vždy som túžil byť s rodinou cez Vianoce. Ale tentoraz sa mi to nepodarilo, keďže celú rodinu nemám." Počula som v jeho hlase smútok, tak som ho hneď objala. Cítila som jeho ruku na mojom pyžame ako ma cezeň hladká.

,,To je mi ľúto, že nemáš rodinu. Ale teraz máš nás," povedala som.

,,Koho tým myslíš?" Pozrela som sa naňho. Trochu sa mračil.

,,No, veď Scott a ja."

Usmial sa a kývol hlavou. ,,Máš pravdu."

Chvíľu sme tak vedľa seba ležali, kým som pomaly nezaspávala v Derekovom náručí. Až kým som neupadla do ríše snov.

My Altered Life [teen wolf] #1 ✔Kde žijí příběhy. Začni objevovat