My Altered Life [teen wolf] #1 ✔

piata kapitola

Ráno som vstala úplne sviežo a s dobrou náladou. Pozrela som sa cez okno mojej izby, ale počasie bolo upršané. Nikdy mi také počasie nerobilo dobre. Najviac vtedy, keď som prichádzala domov zmoknutá ako myš. Hneď ako som vstala z postele, som si spomenula na Dereka a na niečoho modré oči, ktoré svietili ako neónovomodré svetlo. Obzrela som sa okolo seba a mala som rozhádzané oblečenie takmer všade.

Avšak ešte sa mi nechcelo vstávať, preto som sa vyzliekla v posteli. Mykla som nad tým plecom, všetky veci zozbierala do rúk a hodila do košíka na pranie. Presunula som sa do kúpeľne, kde som si umyla tvár a zuby. Hneď mi napadlo, či by som nemohla skúsiť to, čo má včera večer učil Derek. Zatvorila som oči a spomenula som si na moju babičku.

Pomaly som otvorila oči a uvidela som sa v zrkadle. Všetko bolo červené. Ale aj tak som jasne sa videla. Mala som žlté oči, ktoré mi svietili, rovnako ako Derekovi. Zažmurkala som a žlté oči sa zmenili na tie moje hnedé. Hneď som videla normálne ako človek. Na jednej strane som sa bála dnešnej lekcie, ale na druhej strane som bola zvedavá čo si pre mňa pripravil. Ešte  som si obliekla čisté oblečenie a šla na raňajky. Keď som bola najedená, tak som chcela ísť do izby, ale mama ma zastavila.

,,Idem do obchodu, nechceš ísť so mnou?"

Otočila som sa k nej a pousmiala sa. ,,Rada pôjdem."

Prikývla a zobrala si kabelku, kde mala svoje osobné veci. Zatiaľ som si obliekla čierne tenisky a nasledovala som ju k autu. Nasadla som vedľa nej, na miesto spolujazdca, a ona naštartovala. Vyrazili sme do pokojnej premávky. Netrvalo dlho, keď sme zastali na parkovisku. Mama vypla motor a súčasne sme vystúpili. Zatvorila auto. Išla som dopredu a prvá som vošla do obchodu. Obchod nebol veľký ale ani malý. Nebolo tu takmer živej duši, okrem chalana, ktorý stál pred sladkosťami a niektoré si vyberal.

Hneď ma zaujal. Mal vlasy ostrihané na ježka, hnedú mikinu, džínsy a tenisky. Akoby si všimol môj pohľad a pozrel sa mojim smerom. Automaticky som sa pozrela niekam inam a šla za mamou. Avšam stále som akoby cítila jeho zápach. Samozrejme, mal nejakú zvláštnu vôňu, ktorá ma zaujala. Následne som ho počula ako sa rozpráva s predavačom. Rýchlym krokom som obišla regál a pristúpila som k pultu, kde chalan platil.

,,Ja to zaplatím," povedala som a vytiahala som peňaženku, vybrala som desať dolárov a krátkym očkom som sa pozrela na cudzieho chalana. Ten sa na mňa chvíľu šokované díval, kým ma neobdaril milým úsmevom.

,,Hm, ďakujem... Nechcem byť dlžník, preto ťa chcem pozvať aspoň na zmrzlinu... Iba keď budeš chcieť a... nemáš nejaké iné plány," začal koktať. Musela som sa usmiať nad jeho rečou.

,,To je v poriadku... Nie si mojím dlžníkom. Chcela som niekomu pomoc a jediný ktorý tu bol, si bol ty," odvetila som a vtedy ku mne podišla mama s hotovým nákupom.

,,Všetko v poriadku?" opýtala sa a obzerala si chalana, ktorý držal v rukách balíčky sladkostí.

,,Nič sa nedeje, mami."

Mama prikývla a vyplatila náš nákup, ktorý nablokoval predavač. Práve sme vyšli z obchodu a kráčali k nášmu autu, keď sa za mnou ozval jeho hlas.

,,Hej, počkaj!"

Mama pokračovala ďalej, ja som zastala a otočila sa. Chalan ku mne pribehol a dal mi do ruky jeden balíček gumových medvedíkov.

,,To je pre teba. Aj tak mi nebudú chýbať, aspoň sa podelím s týmto," povedal a ďalšie tri balíky držal vo svojom náručí.

,,Ďakujem, nemusel si."

,,Ale ja som chcel. Mimochodom, som..."

,,Alisha, poď do auta!" zakričala na mňa mama, ktorá už sedela v naštartovanom aute. Pozrela som sa na ňu a potom na chalana.