My Altered Life [teen wolf] #1 ✔

siedma kapitola

Sedela som na tribúne s ostatnými a sledovala prvý tréning. Scott bol v bráne, aspoň ako som počula pomocou vlčieho sluchu. Sledovala som Scotta ako vystresovane pozerá na svojich spoluhráčov, ktorí sa pripravujú. Až ku mne som cítila jeho emócie. Strach a nervozitu. Vedľa mňa sedeli Allison a Lydia, ktorá povzbudzovala Jacksona. Tréner zapískal a mne začalo zvoniť v ušiach, tak som si ich prikryla dlaňami.

Pokrútila som hlavou a videla ako Scott padol na zem a držal si hlavu. Ale hneď vstal. Nechýbalo pár výsmechov. Pripravil sa ďalší spoluhráč a bežal, aby vystrelil na bránku, ale Scott bol rýchlejší a chytil loptu skôr ako sa dotkla sieti. Všetci sa začali šokované dívať, kým nechytil ďalšiu a to už aj Lydia vykríkla.

Mohla som si všimnúť nahnevaný pohľad Jacksona, ktorý sa na mňa pozeral. Pozrel sa na Scotta, pripravil sa, chytil loptu do sieťky a bežal. Scottovi začalo splašené biť srdce. Zadržala som dych. Až dovtedy som držala dych, keď Scott chytil ďalšiu od Jacksona. Kapitána tímu. Všetci začali nadšene vykrikovať. Tiež aj Stiles, ktorý sedel na lavičke. Tréner zapískal a privolal k sebe Scotta. Zapla som vlčí sluch.

,,Čo to bolo, McCall?" opýtal sa nahnevane tréner. Scott bol trochu zmätený.

,,Len som chytal loptu," odpovedal. Tréner mu chytil rameno.

,,Ale chytal si výborne. Si v prvej lige." Oznámil mu tréner, ktorý zapískal a prikázal bežať okolo ihriska. To už aj Stiles vstal a tiež behal. Už ma to nebavilo, preto som sa rozlúčila s dievčatami, pozbierala si veci a odišla z ihriska. Práve keď som vyšla zo školy na parkovisku stál Derek pri svojom čiernom aute. Nadýchla som sa a kráčala k nemu, až dokým som sa oproti nemu nepostavila.

,,Teraz ma začneš sledovať?" opýtala som sa ho bez pozdravu. Derek sa na mňa pozrel.

,,Nie, len ma prekvapuješ."

Nechápavo som sa naňho pozrela. ,,Čo tým myslíš?"

,,Že ovládaš svoju premenu," odpovedal.

,,Ešte ma nikto nenaštval, takže nebudem sa premieňať zbytočne." Podišla som k nemu bližšie.

,,Ale aj tak si dávaj pozor." Obišiel auto a chcel nastúpiť, ale ešte sa na mňa pozrel. ,,Chceš odvoz?"

Poobzerala som sa okolo seba a nevidela som nikoho. Každý sa pozeral na tréning. Pozrela som sa späť na Dereka. Prikývla som.

,,Tak nasadaj." Kývol hlavou a sadol si na miesto vodiča. Povzdychla som si a bez slov som si sadla vedľa neho. Zatvorila som za sebou dvere a dala si bezpečnostný pás. Derek naštartoval a vyrazili sme.

,,Nevedela som, že vlkodlaci majú autá a ešte s nimi aj jazdia," čudovala som sa.

,,Sme úplne normálni ľudia. Nepotrebujeme behať po lese, viť a zabíjať zvieratá. Prispôsobujeme sa k ľuďom."

,,Takže mi chceš povedať, že väčšina vlkodlakov žije v luxusných palácoch a majú drahé autá?" opýtala som sa.

,,Väčšina majú, ale len tí, čo sú bohatí." Išli sme po ceste, ktorá vedie niekam inam ako je môj dom. Zamračila som sa.

,,Kam ideme?"

,,Idem ti ukázať, kde som býval."

,,Býval si v lese?" Obzerala som si okolie cez sklo.

,,Áno, ale teraz už nie. Mám byt v meste."

Po pár minútach sme zastali pred domom, ktorý vyzeral akoby prežil požiar. Zadná polovica domu bola zničená po požiari. Obzerala som si dom, keď som sa otočila na Dereka, ktorý sa opieral o auto.

,,Čo sa tu stalo?"

Derek si povzdychol. ,,Žil som tu s rodinou. Medzi nimi boli aj moja sestra Laura, Cora, ja a môj strýko Peter. Boli sme práve v škole, keď lovci podpálili náš dom. Všetci zhoreli v tom dome okrem môjho strýka Petra, ktorý je v nemocnici a nedostal sa z toho ešte. Lauru som hľadal, kým som ju nenašiel s jednou polovicou tela."

,,A tú druhú ma kto?"

,,Nemocnica. Polícia hľadá tu druhú polku tela, ale ja som ho schoval. Nesmieš to nikomu povedať, je to prísne tajné. Je to naša vec, a nie ľudí, ktorí nevedia o nadprirodzených bytostiach nič," poznamenal.

,,Dnes večer mám prísť? Hovoril si mi, že sa stretneme až o päť dní. Čo sa stalo?" Derek sa na mňa pozrel, ale mlčal. Ale po chvíli sa ozval.

,,Príď presne tak isto ako predtým. Poď zoberiem ťa domov."

Kývol mi hlavou, obišiel auto a nasadol na miesto vodiča. Naštartoval. Ešte raz som sa pozrela na dom a potom nasadla tiež do auta. Vyrazili sme. Po ceste sme sa nerozprávali. Mlčky ma vysadil a rýchlo odišiel. Pozerala som sa ako mizne auto za rohom ulice. Až kým som sa neobrátila k domu a vošla doň. Už hneď pri dverách som ucítila vôňu pizze. Moje obľúbené jedlo je pizza. Vyzula som tenisky, hodila batoh na stoličku a šla do kuchyne. Uvidela som mamu sedieť za stolom, čítať časopisu a pritom sa piekla pizza.

,,Ahoj," ozvala som sa a šla sa napiť. Mama sa na mňa pozrela a usmiala.

,,Ahoj, zlato, ako bolo v škole? Našla si si nejakých priateľov?" vyzvedala.

Naliala som si do pohára vodu a prehltla. Hneď na to som odpovedala. ,,Áno, našla. Je to v poriadku. Kedy bude pizza?" Pozrela som sa do rúry. Pizza ešte nebola hotová.

,,O takých desať minút tuším už bude," odpovedala mama a znova sa začítala do časopisu.

Prikývla som si pre seba a odišla s taškou do svojej izby. Tam som si vyzliekla školské veci a navliekla sa do domácich. Bratia ešte neboli doma, takže som sa mohla sústreďovať na svoje schopnosti. Išla som do kúpeľne, kde som sa zatvorila. Zastala som pred zrkadlom. Zatvorila som oči a hneď som si spomenula na babičku. Otvorila som znova oči a videla som na červeno.

Všetko bolo červené. Vlčím sluchom som mohla počuť mamu ako dýcha, číta si a popíja kávu. Cítila som vôňu kávy až príliš dobre, akoby som ju mala práve pred nosom. Pozrela som sa do zrkadla a uvidela som samú seba so žltými očami. Otvorila som ústa aby mi bolo vidieť aj tesáky, ktoré som tam mala.

Ale ako ďalšiu vec, ktorú som si všimla, tak chlpy na mojej pokožke okolo uší, ktoré boli predĺžené a vyzerali ako psie. Nadýchla som sa. Skúsila som zavrčať a aj sa mi to podarilo, len som musela byť po tichu. Pokrútila som hlavou a hneď všetko zmizlo. Normálne som cítila a videla. Povzdychla som si.

Vošla som späť do svojej izby a zvalila sa na posteľ dolu tvárou. Hlasno som si povzdychla. Takto som ležala, dokým ma mama nezavolala na večeru. Súhlasila som, lebo som bola príšerne hladná. Pri jedle som väčšinou mlčala. Keď som bola plná, popriala som rodičom a bratom dobrú noc a vyparila som sa hore do izby, kde som sa zatvorila.