Slávna Dvojka 2 - Prekliate Dvojničky

musíme ju získať späť

Pohľad Vity

Sú to už 2 týždne po tom čo Ondrej zavrhol Elenu do väčného spánku. Už 2 mesiace hľadáme kúzlo ktoré ju vylieči. Viky zosilnila svoju mágiu a Vanesa sa naučila ovládať draka a správne na ňom jazdiť. Nikolas robí všetko možné a ja sa snažím niečo vymyslieť. A Honza... Ten je vrah stále... Nevie sa nejak z toho dostať. Rozmýšľa nad Elenou a snaží sa niečo vymyslieť ako my....
,, Honza. Mali by sme si to zrovnať v hlave "
Sadol som si k nemu a pozeral na Elenu.
,, Ako? Ty si ju pobozkal v tom dáždi v lese... A úplne si je pomiatol hlavu. "
Pozrel sa na mňa.
,, čo? Ty to vieš? "
Spýtal som sa.
,, jej denník vie všetko "
Zobral denník a ukázal mi ho.
,, k obom niečo cítila. "
Dodal Honza.
,, Ale teba milovala. "
Pozrel som sa naňho.
,, ako to vieš?"
Neveril mi.

V: ahoj El.

E: ahoj....

V: čo sa deje?

E: no.... Ja neviem čo cítim... Strašne ste ma zamotali.

V: a pri kom sa cítiš bezpečne?

E:.. Pri oboch.

V: keby si si mala  vybrať s kým by si bola. Kto by to bol?

E  : neviem... Obaja ste niečím výnimočný.

V: čo vidíš na mne.

E: si tak milý, dobrý, ochotný niekomu pomôcť.

V: a na Honzovi?

E: je.. tvrdohlavý, zaťatý, dokáže si poradiť, zo všetkého sa vymotá. Má zmysel pre humor, dokáže sa vynájsť, z ničoho si nerobí ťažkú hlavu...

V: Miluješ jeho. Ale máš v sebe blokádu. A to strach. Bojíš sa tomu druhému povedať pravdu aby si ho nezranila El.

E: hovoria že sa k sebe nehodíme.. Že sme iný..

V: nidky si nevšímaj iných. Len svoje srdce. Počúvaj srdce. Nikoho iného.

E: ďakujem 🙂.

Všetko som mu povedal. Honza sa na mňa pozrel a potom na Elenu. Vyšli mu slzy.
,, kéžby sa jej nikdy nič nestalo "
,, patrí to do života "
Pousmial som sa a obajal ho.
,, už sme len my dvaja. "
Pozrel som naňho.
,, chalani? Elena tu nesmie ostať. Nemôžeme ju presunúť na chatu? "
Spytala sa Viky. Zamysleli sme sa a dali jej za pravdu. Honza išiel si pobaliť veci. Nechcel El nechať samu na chate.
,, Vita? Vidíš niekde Elenu?..... Keď už vidíš duchov. "
Spýtala sa ma Viky.
,, nie... Ale viem že keby bola mŕtva, príde sa rozlúčiť. "
Pousmial som sa. Viky tiež ale od šťastia a smutku. Začala plakať. Strašne jej chýbala.
,, chýba mi.... Strašne... "
Plakala. Ja som ju objal.
,,to nám všetkým "
Pozrel som na ňu.
Išli sme na chatu. Rozhodli sme sa že tam všetci ostaneme. Elenu sme dali do jednej prírodnej izby kde bola trava a kvety. Dali sme okolo nej svetla a iné blbosti aby to bolo útulne. Vanesa lietala na drakovi a učila sa ho ovládať. Viky skúšala niečo nájsť a my s ňou.

Pohľad honzi:

Išiel som do vodopádu kde som ju pobozkal a kde mi ukázala aké je dôležité ísť ďalej a neotáčať sa za minulosťou. Toľko spomienok dokonca aj na ňu.
,, tu sme sa chodili dohadovať "
Zasmial sa Nikolas ktorý bol za mnou.
,, jn... Tu sme si všetko dohadovali"
Zasmial som sa.
,, je zaujímavé že sme sa začali nenávidieť a teraz sme zase kamoši"
Usmial sa  a prišiel ku mne.
,, pomohol si mi s lovcom. A zachránil keď som sa chcel vzdať "
Pozrel som naňho.
,, zachránil som ťa preto lebo som neveril že tak skoro to vzdávaš. A k tomu sa by mi nechcelo  počúvať plač že si preč. "
Usmial sa. Ja som sa zasmial.
,, sladké spomienky"
Povzdychol som si.
,, nestrácaj vieru. Tak ako ja a ostaný"
Usmial sa a poťapkal po ramene.

Pohľad Viky:

Sedela som a hľadala v knihe nejaké kúzlo ktoré by ju mohlo vrátiť. No nič som nevedela nájsť.
,, BOHA! "
Zvrieskla som celá nasraná a odrazu mi drbla na hlavu nejaká kniha. Pozrela som naštvane na ňu. Ale potom som zmenila výraz. Bola strašne stará. Otvorila som ju a začala čítať. Neverila som. Našla som to