Rebeka mala zlý deň. Okrem toho, že neznášala daždivé aprílové dni, mala na to aj iné dôvody. Po dlhom čase sa jej znovu vrátila stará nočná mora. To ráno sa zobudila spotená s tlčúcim srdcom, po tom, čo vo sne utekala nekonečné hodiny po chodbách domu, v ktorom bola na konci leta väznená. V ušiach jej aj po prebudení znel falošný hlas lekára, ktorý na nej experimentoval. Čo sa toho nikdy nezbaví? Budú ju tie spomienky naháňať do konca života?
Ďalším dôvodom jej zlej nálady bola hádka s Tomášom. Cez víkend bola u profesora v dome a zhodou okolností bola na sobotu poobede zvolaná porada. Marek, jeden z nadaných, ktorý patril k špeciálnym jednotkám polície, oznámil, že našli stopu, ktorá by ich mala konečne doviesť k Petrovi. Rebeka si toho chlapa veľmi dobre pamätala. Jeho mocné ruky, vysokú postavu, bradatú tvár. Jeho hlas mala vrytý v pamäti. Bol to on, kto ju pred rokom prepadol v podchode a kto ju strážil vo Vladovom dome, kým na nej robili pokusy. Petrovi sa podarilo ujsť ešte počas vypočúvania. Rebeka sa to dozvedela v prvý deň školy. Radosť z toho, že začína posledný rok na strednej škole, a že je opäť so svojimi kamarátkami jej zatienil strach. Odvtedy sa Petra snažili nájsť, ale bezúspešne. Až teraz, v apríli, našli sľubnú stopu. Nahratý telefonický rozhovor, ktorý by ich mal priviesť k Rebekinmu útočníkovi.
Samozrejme, väčšina týchto informácií sa doniesla k Rebeke útržkovite a z druhej ruky, pretože účasť na poradách mala zakázanú. Tak ako všetci nadaní, ktorí ešte nemali dvadsaťjeden rokov. O najnovšom vývoji udalostí by sa pravdepodobne tiež nedozvedela nebyť toho, že Marek potreboval pomoc s identifikáciou hlasov v nahrávke. A s tým súvisela jej hádka s Tomášom.
Po porade zišli takmer všetci do herne, kde bola Rebeka s dievčatami, ktoré ešte tiež nedosiahli potrebný vek. Marek, v tesnom závese s Tomášom, jej navrhol svoj nápad. Rebeku zamrazilo pri pomyslení na Petra, ale, samozrejme, súhlasila. S Marekom sa dohodla, že sa ďalší deň stretnú v profesorovej izbe a ona si vypočuje nahrávku.
„Ďakujem. Myslím, že potom by sme už mohli mať jasnú stopu a môžeme ho konečne zatknúť. Ak to teda je on. A potom zistíme, koľko škody napáchal, kým bol na slobode."
„Stále nerozumiem, ako sa mu podarilo utiecť."
„Podcenili sme ho," vzdychol Marek, „mal komplicov, o ktorých sme nevedeli. Viditeľne nebol iba pešiak, ako sme si mysleli. Je pravdepodobné, že ani Vlado netušil, koho si to vlastne najal."
Rebeku striaslo, keď začula Vladovo meno. Práve on zariadil jej únos a následné väznenie, všetko kvôli jeho pomätenému plánu na záchranu jeho dcéry. Tomáš k nej pristúpil, keď si všimol jej zamračený pohľad.
„Nemusíš to robiť," povedal a Rebeka videla, že to mal na jazyku od začiatku.
„Samozrejme, nechcem, aby si to robila, ak nechceš," potvrdil jeho slová Marek.
„Nie, určite pomôžem."
„Dobre, tak sa zajtra vidíme," ukončil to Marek a s povzbudzujúcim úsmevom sa od nich vzdialil.
„Rebeka..."
Dievčina vycítila blížiaci sa konflikt z pohľadu na Tomášovu tvár. Nina s Veronikou však sedeli hneď vedľa a Rebeka vedela, že počúvajú. Nechcela to riešiť pred nimi. Chytila Tomáša a viedla ho von z herne, do veľkej haly pod schody.
„Nerozumiem, čo ti prekáža," povedala, keď zastala a otočila sa k nemu čelom.
„Prekáža mi, že sa tváriš hrdinsky a chceš pomáhať, keď viem, že sa stále bojíš. Všetky tie nočné mory. Nebola by to zbabelosť, ak by si odmietla."
