V ČASE

⏲III.⏲

,,Chlap menom Paul, sa   zamiloval do krásnej blondínky menom Odeta.
Zobrali sa, ale onedlho na to Odeta otehotnela. On nemal rád deti, a chcel Odetu len pre seba. Bol z toho veľmi vytočený a odkázal Odete, že keď sa dieťa narodí tak ho dá najbližšej žene, ktorá prejde okolo. Prešlo deväť mesiacov. V roku 1926 sa im narodil chlapček. Odeta bola rada, ale zároveň nešťastná, lebo sa nechcela vzdať svojho syna. Paul ho chcel odniesť, ale Odeta ho ukryla a dala mu do ruky hodinky. Dieťa cestovalo v čase do roku  1997. Paul Odete strelil facku, až ju odhodilo na kameň. Rozbila si lebku o kameň. Paul za ňou smútil a obviňuje za to chlapca"keď dopovedal  pozrel na moju ruku, v ktorej som držala hodinky. ,,To ma mrzí" šokovane usom ho jemným hláskom ľutovala. ,,A odkiaľ vieš čo sa stalo?"spýtala som sa.
,,Keď som bol starší, cestoval som v čase, a videl všetko na vlastné oči, ako malé dieťa ma našla páni menom Margarét. Vychovala ma". Povzdychol si. ,,Aáá prečo chceš tie hodinky?"spytala som sa preto, lebo som chcela  prerušiť ticho aj keď odpoveď na otázku ,ktorú som mu položila som vedela. ,,To je moja spomienka na mamu, a vďaka ním môžem zmeniť minulosť. A ešte k tomu som tu uviazol. Ja som tiež z 21. storočia."
S nádejou v hlase odpovedal. ,, Aáá ty máš rodinu?"opýtal sa Peater.
Hneď na to som odpovedala: ,,žijem iba s dedkom, a s otcom. Babka umrela pred 6 rokmi a mama ma opustila keď som mala 12, ale v pohode". Usmial sa na mňa, a ukázal smerom na vychádzajúce sa slnko.        ,,Už sa roziasňuje mali by sme ísť". Postavil sa , dal si batoh na chrbát, uhasil oheň, hodil mi veci na prezlečenie a vykročil v pred.
Išla som hneď za ním ale asi po takej pol hodinke som ho predbehla. Pred nami sa nachádzala velikánska hora. Liezli sme na ňu. Išla som pred ním a mala som pocit že má niekto okukuje. Nenápadne som sa pozrela za seba a uvidela som jeho oči, ako sa pozerajú na môj zadok.
Ignorovala som to, ibaže keď to urobil 3 krát, otočila som sa a mala sto chutí mu dať do držky.
,,Hej Peater, čo si myslíš že ako robíš?"otočila som sa naňho a spustila vodopád nadávok.  ,,Nenávidím keď ma okukujú"v duchu som si povedala.
,,Ja? čo som také urobil?"
So zdvihnutým obočím sa klamársky spýtal.
,,Neklam videla som ťa!"
Nahnevane som odvrkla.
,,No dobre ale ako sa mám ovládať keď máš oblečené mini kraťasky, z ktorých ti vytŕča polka zadku. A plus k tomu máš oblečené ešte croptopové tričko s výstrihom!" Vyhováral sa. ,,Keby som mala na výber tak by som si to neobliekla"so zdvihnutým obočím som odpovedala.
Oblečené som mala toto:
{Samozrejme som nemala žiadnu kabelku v ruke, žiadne okuliare  alebo trblietky vo vlasoch. A ešte niečo, takto vyzerám ja. :-* }

On mal oblečené toto:
{A mal aj kraťasy. Toto je jeho fotka nielen oblečenia ale aj tela ;-) }

Liezli sme po hore, ibaže už bola 8 krát strmšia. Liezli sme bez lana, ja pred ním, on za mnou.
Slnko začalo zaliezať za čierne oblaky, vietor zosilnel a spustil sa veľký dážď s krupmi. Boli veľké ako pimpongové loptičky a triafali nás všade kde sa dalo. Keď som si myslela že budem na vrcholku hory, natiahla som nohu na mali výčlenok.
V momente keď som sa váhou oprela o mali kus kameňa vytŕčajúci z hory, podlomil sa podomnou. Neudržal moju váhu a ja som padala dolú. Spadla som na Peatra a ťahala ho dolú so mnou. Pevne má chytil za pás a pošepkal mi do ucha:
,,To bude dobré". Zrazu na jeho hlavu spadol kameň. Peater omdlel. Jeho ruky sa púšťali môjho pása, našťastie som ich zachytila. Uvedomila som si že do batohu dával lano. Otočila som sa na neho a snažila som sa mu vybrať lano z batohu.
,,Mám ho!"radostné som skríkla. Behom dvoch sekúnd som uviazala najpevnejší uzol ,ktorý ma učili na hasičskom krúžku. Priviazala som Peatra z druhou stranou lana, a lano som hodila na skalu. Veľmi silno nás trhlo skoro ma odhodilo,  ale snažila som sa držať Peatra.
Konečne nepršalo. Zastali sme asi 14 metrov nad zemou. Peatrovi som začala dávať facky aby sa zobudil ale on nereagoval. Nemala som po ruke vodu, tak som ho opľula tak silno až sa zobudil. Zľakol sa.
,,Do čerta kde to sme? A čo to mám na tvári?"
,, Sme 14 metrov nad zemou, nevidíš?"
usmiala som sa.
,,Vidím ale ako sa dostaneme dolú?"ustráchane sa opýtal. ,,Už mám plán, ale asi sa ti nebude páčiť".

Dúfam že sa vám zatiaľ  páčia tieto III. kapitololi. Pokračovanie v IV. kapitole. Zatiaľ Ahoj 😘.